Tatry: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5
Značky: sekcia Referencie vizuálny editor
Riadok 88: Riadok 88:
[[Súbor:Kojšovská hoľa 002.jpg|náhľad|Pohľad na panorámu Tatier z [[Kojšovská hoľa (vrch)|Kojšovskej hole]]]]
[[Súbor:Kojšovská hoľa 002.jpg|náhľad|Pohľad na panorámu Tatier z [[Kojšovská hoľa (vrch)|Kojšovskej hole]]]]


'''Tatry''' ({{audio|Tatry-Slovak.wav|slovenská výslovnosť}}) sú [[geomorfologický celok]] [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] a tvoria najvyššiu časť [[Karpaty|Karpát]]. Nachádzajú sa v severnej časti [[Slovensko|Slovenska]] na hranici s [[Poľsko]]m. Pohorie sa rozprestiera na ploche {{km2|786}}, z toho na Slovensku {{km2|610}}. Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s výškou nad {{mnm|2500}}<ref name="Vydal Gradus 1994">Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park – biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref><ref>Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976</ref>
'''Tatry''' ({{audio|Tatry-Slovak.wav|slovenská výslovnosť}}) sú [[geomorfologický celok]] [[Fatransko-tatranská oblasť|Fatransko-tatranskej oblasti]] a tvoria najvyššiu časť [[Karpaty|Karpát]]. Nachádzajú sa v severnej časti [[Slovensko|Slovenska]] vela privátov
na hranici s [[Poľsko]]m. Pohorie sa rozprestiera na ploche {{km2|786}}, z toho na Slovensku {{km2|610}}. Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s výškou nad {{mnm|2500}}<ref name="Vydal Gradus 1994">Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park – biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8</ref>


== Etymológia ==
== Etymológia ==
Pôvod a význam názvu '''''Tatry''''' nie je doteraz spoľahlivo objasnený. Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na území Slovenska ešte pred príchodom Slovanov. Odvodzujú ho od árijského slova ''tamtra'', ''tâtra'' s významom „temný“ alebo „tmavý“, pripisujú mu význam odvodený z ľudového slova ''tatra'' v zmysle kamenistej, neúrodnej zeme. Ako najpravdepodobnejšiu možno akceptovať mienku, že názov Tatry pochádza zo slovanského slova ''trtri'', čo znamená ''bralá'' <ref>Melich, Ján: Szláv jövevényszavaink (Zo slovanských jazykov prevzaté slová), Nyelvtud. közlemények, 1902</ref><ref>Czambel Samo: Slovenská reč I. 1906</ref><ref>Chaloupecký, Václav: Staré Slovensko, 1923</ref>
Pôvod a význam názvu '''''Tatry''''' je doteraz spoľahlivo objasnený. Znamená hlúpi Aďo Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na území Slovenska ešte pred príchodom . Odvodzujú ho

Prvá zmienka tohto názvu je z roku [[999]], kedy české knieža [[Boleslav II.]] na svojej smrteľnej posteli spomína na dobu, keď České kniežatstvo siahalo až po ''Tritri montes''. Samotný názov ''Tatry'' sa prvýkrát spomína v roku [[1086]] v donačnej listine nemeckého cisára [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henricha IV.]], ktorý ohraničil [[Pražské biskupstvo]] aj horami ''Tritri''.<ref>Tatry – František Kele a Milan Lučanský, Knižní klub, Praha 2001</ref>

Prvú veľmi stručnú zachovanú správu o pohorí ''Turtur'', zachytil vo svojom historickom rukopise anonymný pisár uhorského kráľa [[Belo III.|Bela III.]]. Kronika, ktorú nazval ''Gesta Hungarorum'' a vznikla až po Belovej smrti, snaží sa oslavným spôsobom podávať dejiny maďarských výbojov siahajúcich až po naše hory. Obsahuje mnoho vybájených a skreslených správ, ale na druhej strane aj konkrétne informácie o živote slovanského obyvateľstva, konkrétne v údolí ''Vag'' ([[Váh]]) a v stolici ''Zepis'' ([[Spiš (región)|Spiš]]). <ref name="Bohuš"> {{Citácia periodika |meno=Ivan |priezvisko= Bohuš |titul= Najstaršie písomné zmienky|periodikum=Tatry |ročník= XXXIII.|číslo= 2|strany=28}}</ref>

Pod súčasným názvom, v transkripcii ''Tatri'', sa Vysoké Tatry po prvý raz spomínajú v latinskej kronike o Čechoch – ''Chronica Boemorum'', napísanej v rokoch [[1119]] až [[1125]]. Napísal ju český kronikár [[Kosmas]] (ok. 1045 – 1125), [[kanonik]] a dekan pražskej kapituly. Kronika cituje text tzv. zakladacej listiny pražského biskupstva s opisom severných hraníc Slovenska, prípadne Uhorska a pritom spomína aj Tatry a [[Považie]] (provincia Vag).<ref name="Bohuš" />

Keď Slovensko obsadili maďarské jazdecké družiny, stal sa prvým oficiálnym majiteľom Tatier uhorský panovník. Ten ich neskôr rozdal svojim obľúbencom. Najstaršou známou donáciou z roku [[1209]] získal spišský [[prepošt]] Adolf aj so svojou sestrou, manželkou komesa Rutkera (Rudigera), bývalou dvornou dámou kráľovnej Gertrúdy, darom od [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondreja II.]] rozsiahly majetok na území Spiša aj s oboma Studenými dolinami, [[Skalnatá dolina|Skalnatou dolinou]] a priľahlými vrchmi, vrátane [[Lomnický štít|Lomnického štítu]]. Pôvodná listina sa nezachovala. Jej overený opis je uložený v Maďarskom ústrednom archíve v Budapešti vo fonde Berzevici pod signatúrou D1 – 68752. Opisuje hranice [[Veľká Lomnica|lomického]] panstva, ktoré smerujú k „ad priores niveos montes“ (čiže na hrebene Tatier). [[Veľká Lomnica]] bola sídlom najstaršieho panstva, historicky doložená [[1257]], súčasne aj s [[Huncovce|Huncovcami]]. Potomkami Rutkera a jeho ženy boli spišskí šľachtici [[Gregor František Berzevici|Berzeviciovci]].<ref name="Bohuš" />

== Geografia ==
Veľhory sú obklopené zo severu [[Podtatranská brázda|Podtatranskou brázdou]], západne susedia [[Chočské vrchy]], južným smerom leží rozsiahla [[Podtatranská kotlina]] a východným smerom nadväzuje hornatá [[Spišská Magura]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-22| miesto = Bratislava }}</ref>

Reliéf Tatier je dielom vodných tokov a [[Alpínsky ľadovec|horských ľadovcov]], ktoré rozčlenili pohorie na viacero rázsoch a rozoklaných chrbtov. Boli identifikované tri [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|doby ľadové]] a dve medziľadové. Stopy najstaršieho známeho zaľadnenia sa našli v podobe veľmi zvetranej morénovej akumulácie pod ústím [[Studená dolina (Vysoké Tatry)|Studenej doliny]] v priestore nad [[Horný Smokovec|Horným Smokovcom]]. Morény predposledného zaľadnenia sa vyskytujú častejšie. Ľadovec v [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doline]] sa končil asi vo výške {{mnm|895}}, bol {{km|14|m}} dlhý a {{m|330|m}} hrubý. V [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorovej doline]] bol {{km|10.1|m}} dlhý. V čase najväčšieho rozsahu mali ľadovce vo Vysokých Tatrách plochu asi {{ha|15000|m}} a po ich rozpustení zostali vo Vysokých Tatrách, ale aj v iných častiach Tatier, sedimenty a jazerá. Najväčšie sú na severnej, poľskej strane Tatier.<ref name="ReferenceA">Houdek, Ivan, Bohuš, Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport, Bratislava, 1976</ref>
Územie Tatier patrí k úmoriu [[Čierne more|Čierneho mora]] (rieky [[Váh]] a [[Orava (rieka)|Orava]]) a [[Baltské more|Baltského mora]] ([[Dunajec]] a [[Poprad (rieka)|Poprad]]).<ref name="Vydal Gradus 1994"/>
Hlavný hrebeň Tatier má dĺžku {{km|75|m}} a ťahá sa od [[Hutianske sedlo|Hutianskeho sedla]] ({{mnm|905}}) na západe po sedlo [[Pod Príslopom]] na východe ({{mnm|1081}}). Jeho najzápadnejším vrcholom je [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivý vrch]] ({{mnm|1805}}), najvýchodnejším [[Muráň (vrch v Tatrách)|Muráň]] ({{mnm|1889,6}}). Z hlavného tatranského hrebeňa vybiehajú rázsochy.<ref name="ReferenceA"/>

[[Celok (geomorfológia)|Geomorfologický celok]] Tatry sa člení na dva podcelky: [[Západné Tatry]] a [[Východné Tatry]], oddelené [[Ľaliové sedlo|Ľaliovým sedlom]] ({{mnm|1947}}). [[Podcelok (geomorfológia)|Podcelok]] Východné Tatry sa člení na dve [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]] a [[Belianske Tatry]], oddelené [[Kopské sedlo|Kopským sedlom]] ({{Mnm|1749}}). [[Hlavný hrebeň Vysokých Tatier|Hrebeň Vysokých Tatier]] meria {{km|26|m}} a začína sa na západe Ľaliovým sedlom. Prvým končiarom na západe je [[Svinica (vrch)|Svinica]], posledným na východe [[Jahňací štít]]. Vápencový hrebeň Belianskych Tatier meria takmer {{km|14|m}} a [[Široké sedlo]] ho rozdeľuje na dve časti. Západná časť má silný členitý reliéf, východná časť má povrch členitý menej.

=== Rozdelenie<ref name="Vydal Gradus 1994"/><ref>Mazúr, E., Lukniš, M. 1986: ''Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko.'' Slovenská kartografia, Bratislava</ref> ===
'''[[Západné Tatry]]'''
* [[Osobitá (vrch)|Osobitá]]
* [[Sivý vrch (Západné Tatry)|Sivý vrch]]
* [[Liptovské Tatry]]
* [[Roháče]]
* [[Červené vrchy]]
* [[Liptovské kopy]]

[[Súbor:Belianske Tatry.JPG|right|thumb|Belianske Tatry]]

'''[[Východné Tatry]]'''
* [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]
* [[Belianske Tatry]]

[[Súbor:Tatry Mapa Plastyczna.JPG|náhľad|Vysoké Tatry – plastická mapa 1:50 000]]
[[Súbor:Krajina 001.jpg|náhľad|Pohľad z [[Kriváň (vrch)|Kriváňa]]]]
[[Súbor:Kociol kiezmarskiego w.jpg|náhľad|Dolina Kežmarskej Bielej vody]]
[[Súbor:Ostry Rohac.jpg|náhľad|[[Ostrý Roháč]] z [[Plačlivé]]ho]]

=== Štíty a vrcholy ===

==== Najvyššie štíty Západných Tatier ====
V Západných Tatrách je 29 štítov s nadmorskou výškou viac ako {{mnm|2000}}, viac ako {{mnm|2100}} majú vrcholy:<ref name="Vydal Gradus 1994"/>
{{Stĺpce|2|
* [[Bystrá (vrch v Západných Tatrách)|Bystrá]] ({{mnm|2248}}) najvyšší vrch Západných Tatier
* [[Jakubina]] ({{mnm|2194}})
* [[Baranec (vrch v Západných Tatrách)|Baranec]] ({{mnm|2185}})
* [[Baníkov]] ({{mnm|2178}})
* [[Klin (Západné Tatry)|Klin]] ({{mnm|2173}})
* [[Blyšť]] ({{mnm|2169}})
* [[Nižná Bystrá]]({{mnm|2169}})
* [[Pachoľa]] ({{mnm|2167}})
* [[Hrubá kopa]] ({{mnm|2166}})
* [[Hrubý vrch (Západné Tatry)|Hrubý vrch]]({{mnm|2137}})
* [[Tri kopy]] ({{mnm|2136}})
* [[Veľká Kamenistá]] ({{mnm|2127}})
* [[Plačlivé]] ({{mnm|2125}})
* [[Kresanica]] ({{mnm|2122}})
* [[Malolučniak]] ({{mnm|2104}})
}}

==== Najvyššie štíty, veže, hrby Vysokých Tatier (nad {{mnm|2500}})<ref name="Vydal Gradus 1994"/> ====
{{Stĺpce|2|
* [[Gerlachovský štít]] ({{mnm|2654.4}}) – najvyšší vrchol Tatier a celých [[Karpaty|Karpát]]
* [[Gerlachovská veža]] ({{mnm|2642}})
* [[Lomnický štít]] ({{mnm|2633.9}})
* [[Ľadový štít]] ({{mnm|2627.3}})
* [[Pyšný štít]] ({{mnm|2621}})
* [[Zadný Gerlach]] ({{mnm|2616}})
* [[Lavínový štít]] ({{mnm|2606}})
* [[Malý Ľadový štít]] ({{mnm|2602.7}})
* [[Kotlový štít]] ({{mnm|2601.1}})
* [[Lavínová veža]] ({{mnm|2600}})
* [[Malý Pyšný štít]] ({{mnm|2590}})
* [[Veľká Litvorová veža]] ({{mnm|2581}})
* [[Loktibrada]] ({{mnm|2575}})
* [[Strapatá veža]] ({{mnm|2565}})
* [[Posledná veža]] ({{mnm|2560}})
* [[Kežmarský štít]] ({{mnm|2556.4}})
* [[Vysoká (vrch v Tatrách)|Vysoká]] ({{mnm|2547.2}})
* [[Malá Litvorová veža]] ({{mnm|2547}})
* [[Supia veža]] ({{mnm|2540}})
* [[Končistá (vrch vo Vysokých Tatrách)|Končistá]] ({{mnm|2537.5|m}})
* [[Baranie rohy]] ({{mnm|2526.2}})
* [[Čertova veža]] ({{mnm|2525|m}})
* [[Dračí štít]] ({{mnm|2523|m}})
* [[Vidlové veže|Veľká Vidlová veža]] ({{mnm|2522.8}})
* [[Malý Dračí štít]] ({{mnm|2518}})
* [[Veterný štít]] ({{m|2515}})
* [[Malý Kežmarský štít]] ({{mnm|2514.2}})
* [[Zadný Ľadový štít]] ({{mnm|2512.2}})
* [[Predný štôlsky hrb]] ({{mnm|2510}})
* [[Rysy (vrch)|Rysy]] ({{mnm|2503}})
}}

==== Najvyššie štíty Belianskych Tatier<ref name="Vydal Gradus 1994"/> ====
* [[Havran (vrch v Tatrách)|Havran]] ({{mnm|2151.5}})
* [[Ždiarska vidla]] ({{mnm|2141.6}})
* [[Hlúpy (vrch v Tatrách)|Hlúpy]] ({{Mnm|2060.8}})
* [[Zadné Jatky]] ({{mnm|2019.8}})
* [[Predné Jatky|Košiare]] ({{mnm|2012.4}})

=== Doliny ===
[[Súbor:Bielovodska dolina I.jpg|náhľad|Bielovodská dolina]]
[[Súbor:Tatry 2005 Ciezka Dolina1.jpg|náhľad|Ťažká dolina a Ťažké pleso]]
[[Súbor:Javorová dolina valley.JPG|náhľad|Javorová dolina]]
Tatranské doliny sú protipólom tatranských hrebeňov. Najväčší vplyv na ich formovanie mali vysokohorské ľadovce. [[Bielovodská dolina]], najdlhšia dolina celých Tatier, je jedinou dolinou pohoria alpského rázu. Doliny v Západných Tatrách sú menej strmé ako vo Východných.

V Západných Tatrách je 150, vo Vysokých 135, v Belianskych 24 a v poľských Tatrách 90 dolín, kotlín a žľabov.<ref>Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref>

==== Významné doliny vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Východných Tatrách]] ====
{{Stĺpce|2|
* [[Batizovská dolina]]
* [[Bielovodská dolina]]
* [[Červená dolina (Dolina Zeleného plesa)|Červená dolina]]
* [[Čierna dolina (Vysoké Tatry)|Čierna dolina]]
* [[Dolina Bielych plies]]
* [[Dolina Kežmarskej Bielej vody]]
* [[Dolina siedmich prameňov]]
* [[Dolina Zeleného plesa]]
* [[Furkotská dolina]]
* [[Hlinská dolina]]
* [[Javorová dolina (Vysoké Tatry)|Javorová dolina]]
* [[Kačacia dolina]]
* [[Kobylia dolina]]
* [[Kôprová dolina]]
* [[Malá studená dolina]]
* [[Mengusovská dolina]]
* [[Mlynická dolina]]
* [[Monkova dolina]]
* [[Piargová dolinka]]
* [[Predné Meďodoly]]
* [[Skalnatá dolina]]
* [[Slavkovská dolina]]
* [[Svišťová dolina]]
* [[Ťažká dolina]]
* [[Temnosmrečinská dolina]]
* [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichá dolina]]
* [[Važecká dolina]]
* [[Velická dolina]]
* [[Veľká studená dolina]]
* [[Zadná Javorová dolina]]
* [[Zadné Meďodoly]]
* [[Zlomisková dolina]] [http://www.tatryportal.sk/tatranske-doliny/]
}}

==== Významné doliny v [[Západné Tatry|Západných Tatrách]] ====
{{Stĺpce|2|
* [[Blatná dolina]]
* [[Bobrovecká dolina (Podtatranská brázda)]]
* [[Bobrovecká dolina (Západné Tatry)]]
* [[Bystrá dolina (Západné Tatry)]]
* [[Gáborova dolina]]
* [[Hlboká dolina]]
* [[Jalovecká dolina]]
* [[Jamnícka dolina]]
* [[Juráňova dolina]]
* [[Kamenistá dolina (Západné Tatry)]]
* [[Látaná dolina]]
* [[Mihulčie (dolina)]]
* [[Parichvost (dolina)]]
* [[Račkova dolina]]
* [[Roháčska dolina]]
* [[Smutná dolina]]
* [[Spálená dolina]]
* [[Suchá dolina (Podtatranská brázda)]]
* [[Suchá dolina (Západné Tatry)]]
* [[Tichá dolina (Podtatranská brázda)]]
* [[Tomanovská dolina]]
* [[Úzka dolina]]
* [[Žiarska dolina]]
}}

'''Významné doliny na [[Zoznam dolín v poľských Tatrách|poľskej strane Tatier]]''':
{{Stĺpce|2|
* [[Dolina Chochołowska]]
* [[Dolina Lejowa]]
* [[Dolina Kościeliska]]
* [[Dolina Małej Łąki]]
* [[Dolina Kasprowa]]
* [[Dolina Bystrej]]
* [[Dolina Kondratowa]]
* [[Dolina Olczyska]]
* [[Dolina Suchej Wody Gąsienicowej]]
* [[Dolina Pańszczyca]]
* [[Dolina Filipka]]
* [[Dolina Białki]]
* [[Dolina Rybiego Potoku]]
* [[Dolina Pięciu Stawów Polskich]]
* [[Dolina Roztoki]]
* [[Dolina Waksmundzka]]
* [[Dolina za Mnichem]]
* [[Dolina Gąsienicowa]]
}}

=== Jaskyne ===
Na území Tatier sa pôsobením vody vytvorilo množstvo [[Jaskyňa|jaskýň]], v súčasnosti ich je zmapovaných okolo 330. Sú prevažne krasové s kvapľovou výzdobou a jazierkami, no väčšina z nich je pre verejnosť uzavretá. Väčších jaskýň je v poľských Tatrách 33, v Belianskych 2, vo Vysokých 4 a v Západných Tatrách 37. Nie všetky sú verejnosti prístupné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva |url=http://www.smopaj.sk/sk/index.htm |dátum prístupu=2015-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150921015433/http://www.smopaj.sk/sk/index.htm |dátum archivácie=2015-09-21 }}</ref> Nové jaskyne boli objavené v oblasti Javorinskej Širokej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nové objavy jaskýň |url=http://www.speleork.sk/sk/speleologia/lanky/128-vo-vysokych-tatrach-objaveny-novy-veky-jaskynny-system-2004 |dátum prístupu=2015-08-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150924104425/http://www.speleork.sk/sk/speleologia/lanky/128-vo-vysokych-tatrach-objaveny-novy-veky-jaskynny-system-2004 |dátum archivácie=2015-09-24 }}</ref>

;Medzi najznámejšie patria:
* [[Belianska jaskyňa]] – najnavštevovanejšia, dĺžka {{km|3.5|m}}, prístupných {{m|1275|m}}, (vchod v Tatranskej Kotline)
* [[Jaskinia Wielka Śnieżna]] – najdlhšia (dĺžka {{m|23753|m}}) i najhlbšia (hĺbka {{m|824|m}})
* [[Jaskinia Wysoka za Siedmioma Progami]] – (dĺžka {{m|11660|m}})
* [[Jaskinia Miętusia]] (dĺžka {{m|9487|m}})
* [[Śnieżna Studnia]] (hĺbka {{m|701|m}})

=== Osady Vysokých Tatier ===
[[Súbor:Stary Smokovec center Tatry.jpg|náhľad|[[Starý Smokovec|Osada]] Starý Smokovec]]
[[Súbor:Tatranske Zruby 0112.jpg|náhľad|[[Tatranské Zruby|Osada]] Tatranské Zruby]]
Na území Tatier sa nachádza mesto: [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], ktoré je súčasťou okresu [[Poprad (okres)|Poprad]]. Je zložené z troch katastrálnych území, ktoré sa ďalej skladajú z 15 osád:

* [[Starý Smokovec]]
** [[Horný Smokovec]] ({{mnm|950}})
** [[Dolný Smokovec]] ({{mnm|890}})
** [[Nový Smokovec]] ({{mnm|1000}})
** [[Starý Smokovec]] (z. [[1793]], {{mnm|1010}})
** [[Tatranská Polianka]] (z. [[1885]], {{mnm|1005}})
** [[Tatranské Zruby]] ({{mnm|995}})
** [[Nová Polianka (Vysoké Tatry)|Nová Polianka]] ({{mnm|1060}})
** [[Vyšné Hágy]] (z. [[1881]], {{mnm|1125}})
* [[Tatranská Lomnica]]
** [[Tatranská Kotlina]] (z. [[1881]], {{mnm|760}})
** [[Tatranská Lomnica]] (z. [[1893]], {{mnm|850}})
** [[Tatranská Lesná]] (z. [[1927]], {{mnm|915}})
** [[Tatranské Matliare]] (z. [[1884]], {{mnm|885}})
** [[Kežmarské Žľaby]] ({{mnm|920}}) (z. v pol. 19. stor., {{mnm|885}})
* [[Štrbské Pleso]]
** [[Štrbské Pleso]] (časť je súčasťou [[Štrba|Štrby]])<ref>[http://www.vysoketatry.sk/index.php?id_menu=14756]</ref>
** [[Podbanské]] (časť je súčasťou [[Pribylina|Pribyliny]])

Osady Nový Smokovec, Štrbské Pleso a Tatranské Matliare majú štatút kúpeľov, v ostatných osadách sa nachádzajú liečebné ústavy.

V [[TANAP]]-e leží aj [[Tatranská Štrba]], [[Štôla]] a [[Tatranská Javorina]] ([[Poprad (okres)|okres Poprad]]) a časť Pribyliny – Podbanské z okresu [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]].

== Doprava ==
Do Vysokých Tatier sa dá dostať:
* železnicou: v [[Poprad]]e a [[Štrba|Štrbe]] sa [[Úzkorozchodná železnica|úzkorozchodná]] [[Tatranské elektrické železnice|TEŽ]] pripája na trať [[Železničná trať Žilina – Košice|Žilina – Košice]], v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]] na trať [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|Studený potok – Tatranská Lomnica]]
* cestou: po [[Cesta Slobody|Ceste Slobody]] s napojením z [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], Štrby, Popradu alebo [[Tatranská Kotlina|Tatranskej Kotliny]]
* lietadlom: cez medzinárodné [[letisko Poprad-Tatry]]

== Prírodné podmienky ==

=== Geológia ===
[[Súbor:Jadrove pohorie.png|náhľad|Zjednodušený [[blokdiagram]] znázorňujúci geologickú stavbu Tatier. {{legend|#ffc010|Vrchnokriedové a paleogénne sedimenty}}
{{legend|#888888|Subtatranské príkrovy (Fatrikum a Hronikum, hlavne mezozoické)}}
{{legend|#363636|Obalová jadnotka tatrika (hlavne mezozoikum)}}

{{legend|#DA70D6|kryštalické jadro, predkarbónske}}]]
Tatry patria do vonkajšej časti [[Pásmo jadrových pohorí|Tatransko-fatranského pásma jadrových pohorí]]. Sú budované [[hornina]]mi troch významných geologických megajednotiek: [[Tatrikum]] ako podklad tvoria [[kryštalinikum|kryštalinické]] horniny a ich sedimentárny obal, cez ktoré sú presunuté [[subtatranské príkrovy]], spodný [[Zliechovská jednotka|krížňanský]] ([[fatrikum]]) a vrchný [[chočský príkrov|chočský]] ([[hronikum]]). Príkrovy sú tvorené hlavne druhohornými karbonátmi – [[vápenec|vápencami]] a [[dolomit (hornina)|dolomitmi]]. Tatry sa geologicky delia na dve zóny, južnú prevažne kryštalinickú [[roháčsko-vysokotatranskú]] a severnú subtatranskú zónu, budovanú [[mezozoikum|druhohornými]] [[príkrov (geológia)|príkrovmi]].

Najstaršie kryštalinické celky [[tatrikum|tatrika]] vystupujú hlavne v západnej časti pohoria. Predstavujú ich dve litotektonické jednotky, vrchná viac metamorfovaná ([[baranecký komplex]]) je tvorená [[migmatit]]mi a [[granit]]mi, spodná ([[jalovecký komplex]]) menej metamorfovaná viditeľná iba v [[tektonické okno|tektonickom okne]] ([[Liptovské Tatry]]) je tvorená [[svor (hornina)|svormi]] a [[rula]]mi, premenenými [[flyš]]ovými horninami. Obe metamorfované jednotky sa stýkajú pozdĺž strižnej zóny, ktorej vek sa odhaduje na [[devón]] až [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbón]], čo zodpovedá [[hercýnske vrásnenie|neskorohercýnskym]] pohybom<ref>Janák, M., Plašienka, D., Petrík, I., 2001: [http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume13/G13-141.pdf ''Excursion to the Tatra Mountains, Central Western Carpathians.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121214042740/http://geolines.gli.cas.cz/fileadmin/volumes/volume13/G13-141.pdf |date=2012-12-14 }} GeoLines 13, s. 141 – 148</ref>. Na kryštalinikum nasadá kontinentálna obalová [[tomanovská jednotka]]. Prítomné sú aj čiastkové príkrovy [[príkrov Červených vrchov|Červených vrchov]], [[príkrov Giewontu|Giewontu]] a [[príkrov Širokej|Širokej]]. V Západných Tatrách vystupuje [[jednotka Osobitej]], ktorá má na rozhraní jury a kriedy vyvinuté [[bázická hornina|bázické vulkanity]] – [[limburgit]]y.<ref>Nemčok, J. (Editor) 1993: ''Vysvetlivky ku geologickej mape Tatier.'' Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 135 s.</ref>

Príkrovy [[fatrikum|fatrika]] a [[hronikum|hronika]] boli na tatrikum nasunuté vo vrchnej [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]. Príkrovy tvorené hlavne vápencami a dolomitmi sú zachované najmä na severnej a východnej strane Tatier. Krížňanský príkrov (fatrikum) tu tvorí niekoľko čiastokých príkrovov – [[bujačiansky čiastkový príkrov|bujačiansky]], [[bobrovecký čiastkový príkrov|bobrovecký]] a [[čiastkový príkrov Suchego Wierchu]]. Z vyššieho chočského príkrovu (hronikum) je v Tatrách prítomná len [[bielovážska sekvencia]]. V [[paleogén]]e došlo k pohybom pozdĺž zlomových porúch, ktoré spôsobili poklesy [[Liptovská kotlina|Liptovskej]] a [[Podhalská kotlina|Podhalskej kotliny]]. V [[neogén]]e, najmä v spodnom a strednom [[miocén]]e došlo pri záverečných fázach [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]] k pohybom hornín, ktoré mali za následok vznik asymetrickej [[hrasť|hraste]] v oblasti [[východotatransko-ružbašský zlom|východotatransko-ružbašského]] a [[západotatransko-kôprovský zlom|západotatransko-kôprovského zlomu]]. Tatry sa v tomto období vyzdvihli o 1 000 až {{m|1500|m}} oproti svojmu okoliu, pričom východná časť sa zdvihla viac ako západná. Kinematika týchto pohybov je dodnes predmetom odborných diskusii. Tatry sú obklopené mladými súvrstviami [[podtatranská skupina|podtatranskej skupiny]].

Veľhorský charakter reliéfu pohoria, najmä z východnej strany, je zapríčinený činnosťou horských ľadovcov, ktorých činnosť sa prejavovala počas viacerých [[Ľadová doba (časť štvrtohôr)|ľadových dôb]] v priebehu [[pleistocén]]u. Najlepšie zachované sú však stopy najmä dvoch posledných ľadových dôb ([[ris]] a [[würm]]). Bolo tu dohromady 41 horských ľadovcov, ktoré stekali dolinami, pričom sa zarezávali do podložia a vytvorili tak charakteristické doliny tvaru U, tzv. [[údolie tvaru U|trógy]]. Najväčší z nich bol až {{km|19|m}} dlhý, nachádzal v [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doline]]<ref>Mišík, M., 1979. ''Geologické exkurzie po Slovensku.'' SPN, Bratislava, 1976, 276 s.</ref>. Uloženiny tohto obdobia dosahujú miestami hrúbky okolo {{m|400|m}}. Niekde možno v korytách potokov pozorovať zaujímavé geologické javy, tzv. [[obrie hrnce]]. Na viacerých miestach sú viditeľné ľadovcami nesené nevytriedené [[moréna|morénové]] valy, skladajúce sa z materiálu rôznej veľkosti, od obrovských [[balvan]]ov, [[štrk]]u, [[hlina|hliny]] až po jemnozrnný [[íl]]. Po oteplení začiatkom [[holocén]]u došlo k roztopeniu ľadovcov. Na niektorých miestach došlo k vzniku ľadovcových jazier – [[Pleso (Tatry a Nízke Tatry)|plies]].

Geologické procesy mali výrazný vplyv na morfológiu a [[reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. V nižšej západnej časti došlo k vzniku hladko modelovaných dolín a chrbtov s tzv. hôľnym reliéfom, vo východnej časti, kde bolo zaľadnenie intenzívnejšie bol preformovaný do prevažne [[Bralo|bralnatého]] glaciálneho reliéfu.

=== Tatranské nerasty ===
V niektorých súdobých cestopisných, botanických a prírodovedných dielach sú zmienky o rudných výskytoch v tatranských dolinách alebo na skalných masívoch. Niektoré boli najmä v 17. a 18. storočí prakticky využívané. Nešlo však o ložiská. Tie v Tatrách dodnes neboli objavené. Išlo o rudné výskyty, ktoré boli v minulosti sporadicky využívané, a to len vo veľmi malých množstvách na úrovni doby. Prvé zmienky o baníckej činnosti sú z 13. storočia. Vtedajší panovníci, ktorí boli majiteľmi nerastného bohatstva vydávali povolenia na kutanie. Prvá zmienka o konkrétnej banskej činnosti v oblasti Kriváňa je z rokov [[1387]] – [[1437]]. Za kráľa [[Matej I.|Mateja I. Korvína]] boli v prevádzke štôlne podniku Glücksrad okolo [[Škaredý žľab|Škaredého žľabu]], kde ťažil Jakub Fuger.

Pri [[Štrba|Štrbe]] boli bane na železnú rudu a na [[Patria (vrch vo Vysokých Tatrách)|Patrii]], ktorú nazývali Kupfenberg boli medené bane, ktoré patrili benediktínskemu kláštoru v [[Štôla|Štôle]]. V 16. storočí sa o rudné výskyty zaujímali baníci zo [[Spiš (región)|Spiš]]a i z poľskej strany Tatier. V [[Bielovodská dolina|Bielovodskej doline]] dolovala od roku [[1524]] spoločnosť s poľského [[Podhalie|Podhalia]] na čele s Michalom Spisom z [[Nový Targ|Nového Targu]].
Väčšie rozmery mali aktivity v oblasti Kriváňa, kde sa vyskytovala antimónová ruda, na ktorú bolo viazané i zlato. Výťažok z baní nebol veľký. Preto sa striedali majitelia s nádejou, že objavia výdatné ložiská. Zakrátko sa však neperspektívnej činnosti snažili zbaviť.

Po mnohých vedeckých a geologických výskumoch možno konštatovať, že rudné výskyty majú len mineralogický význam a nezodpovedajú kritériám ložiska nerastných surovín.

==== Medené rudy ====
Ich známym výskytom sú [[Predné Meďodoly|Predné]] a [[Zadné Meďodoly.]] Zarudnenie je v [[Kopské sedlo|Kopskom sedle]] a na severných zrázoch [[Jahňací štít|Jahňacieho štítu]]. Ide o drobné žilky [[kremeň]]a s [[chalkopyrit]]om a [[pyrit]]om. Podobné výskyty sú na severných úbočiach [[Veľká Svišťovka|Veľkej Svišťovky]] a v lokalite [[Biele plesá|Bielych plies]]. Medená ruda sa dobývala i v okolí [[Zlatinska veža|Zlatinskej veže]] a v [[Mengusovská dolina|Mengusovskej doline]].

==== Železné rudy ====
Ide o hydrotermálny typ zarudnenia [[siderit]] meďnatých rúd, v ktorých sa sporadicky vyskytuje i minerál [[tetraedrit]] a [[pyrit]]. Takéto výskyty sú v [[Javorové sedlo|Javorovom sedle]] na [[Jahňací štít|Jahňacom štíte]], [[Predná žeruchová veža|Prednej]] a [[Zadná žeruchová veža|Zadnej žeruchovej veže]], v okolí Lomnického štítu a to v [[Ľadové sedlo|Ľadovom sedle]] a [[Baranie rohy|Baraních rohoch]]. Malé zvyšky sú i v [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doline]]. Všetky sú z praktického hľadiska nevýznamné.

==== Antimónové rudy ====
Ide o zrudnenie, ktoré je známe v oblasti Kriváňa. Reprezentované je hlavne [[antimonit]]om, ktorý vždy viaže určité množstvo zlata.

==== Zlaté rudy ====
Zlato bolo najväčším lákadlom prítomnosti baníkov v Tatrách. V literatúre je popisovaný výskyt zlata na [[Sedielko|Sedielku]], v Medených lávkach a v Malej Studenej doline. Vyskytuje sa v oblasti Kriváňa. Ide o žilky kremeňa v [[Mylonity|mylonitoch]]. V žilkách vystupuje [[antimonit]], [[galenit]], [[sfalerit]], [[arzénopyrit]] a rýdze [[zlato]]. <ref>{{Citácia periodika |meno= Ondrej |priezvisko= Rozložník|titul= Túžba objavovať a bohatnúť|periodikum= Tatry |ročník= XXXVI. |číslo=2|strany=12-13}}</ref>

=== Vodstvo ===

==== Vodné toky ====
Tatry sú súčasťou rozvodia medzi [[Čierne more|Čiernym]] a [[Baltské more|Baltským morom]]. Prietoky kulminujú v máji a júni. Najvýznamnejšou horskou bystrinou Tatier je [[Belá (rieka)|Belá]], ktorá odvodňuje [[Kôprová dolina|Kôprovú]], [[Tichá dolina (Vysoké Tatry)|Tichú]], [[Kamenistá dolina (Západné Tatry)|Kamenistú]], [[Bystrá dolina (Západné Tatry)|Bystrú]], [[Račkova dolina|Račkovú]] a [[Jamnícka dolina|Jamnícku dolinu]]. Pri [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] potom vteká do [[Váh]]u. Okrem nej sú to aj [[Oravica]] a [[Studený potok (prítok Oravy)|Studený potok]], ktoré vtekajú do [[Orava (rieka)|Oravy]].

Ďalšími sú horské toky, ktoré tečú do rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]]: [[Mlynica (rieka)|Mlynica]], [[Velický potok (prítok Popradu)|Velický potok]], [[Studený potok (prítok Popradu)|Studený potok]], [[Kežmarská Biela voda]] a [[Biela (rieka)|Biela]]. [[Dunajec]] zásobujú vodou [[Biela voda podúplazská]] a [[Javorinka (prítok Bielej vody)|Javorinka]].

==== Plesá ====
{{Hlavný článok|Zoznam plies vo Vysokých Tatrách}}
{{Hlavný článok|Zoznam plies v Západných Tatrách}}
[[Súbor:Strbske pleso lake.jpg|náhľad|[[Štrbské pleso]]]]
[[Súbor:Zdiarska vidla Belianske Tatry.jpg|náhľad|[[Ždiarska vidla]] z Jahňacieho štítu]]
Jazerá ľadovcového pôvodu v Tatrách majú svoje vlastné pomenovanie, na Slovensku ''pleso'' a v Poľsku ''staw''. Nachádza sa tu viac ako 200 plies, najmä vo vyšších polohách, kde sa väčšinou utvorili v ľadovcových kotloch, alebo nižšie v zníženinách obklopených [[moréna]]mi. Najväčšie je [[Morské oko (pleso)|Morské oko]] (poľ. ''Morskie oko'') v Poľsku s rozlohou {{ha|34.54|m}}, hĺbkou {{m|50.8|m}}, ležiace vo výške {{mnm|1395.4}}. Na Slovensku sú najväčšie [[Veľké Hincovo pleso]] ({{ha|20.08|m}}, {{m|53|m}}, {{mnm|1946}}) v Mengusovskej doline ale aj [[Nižné Temnosmrečinské pleso|Nižné]] a [[Vyšné Temnosmrečinské pleso]], no najznámejšími sú [[Štrbské pleso]] ({{ha|19.76|m}}), [[Popradské pleso]] ({{ha|6.88|m}}), [[Zelené pleso]] a [[Skalnaté pleso]].

==== Vodopády ====
Medzi najznámejšie vodopády patria:
* [[Vajanského vodopád]]
* [[Vodopády Studeného potoka]]
* [[Obrovský vodopád]] v ústí Studeného potoka
* [[Vodopád Skok]] v Mlynickej doline
* [[Roháčsky vodopád]]
* [[Kmeťov vodopád]]
* [[Wielka Siklawa]]
* [[Wodogrzmoty Mickiewicza]]

=== Flóra ===
[[Súbor:Delphinium oxysepallum.jpg|náhľad|vľavo|[[Stračonôžka tatranská]] ''(Delphinium oxysepallum)'']]
V Tatrách evidujeme okolo 1400 druhov rastlín, medzi nimi aj [[relikt]]y a [[endemit]]y.
* Relikty [[Terciér|treťohôr]] (glaciálne relikty z doby ľadovej) sú napríklad [[prvosienka pomúčená]] (''Primula farinosa''), [[stračonôžka tatranská]] (''Delphinium oxysepallum''), [[dryádka osemlupienková]] (''Dryas octopetala''), [[medvedík alpínsky]] (''Arctous alpina''), [[iskerník zakoreňujúci]] (''Ranunculus reptans'')
* medzi endemity patria: [[prvosienka dlhokvetá]] širokolistá/plocholistá (''Primula halleri'' subsp. ''platyphyla''), [[ostropysk poľný]] tatranský (''Oxytropis camoperstris'' ssp. ''tatrae''), [[iskerník vysokotatranský]] (''Ranunculus altitatrensis''), [[očianka bezosťová]] (''Euphrasia exaristata'').
* západokarpatské endemity: [[lomikameň trváci]] (''Saxifraga wahlenbergii''), stračonôžka tatranská (''Delphinium oxysepallum''), [[klinček lesklý]] (''Dianthus nitidus''), [[mak tatranský]] (''Papaver tatricum'').

Väčšina územia TANAP-u a TPN-u je pokrytá [[ihličnatý les|ihličnatými lesmi]], vo vysokých polohách [[kosodrevina|kosodrevinou]] (''Pinus mugo'') a v najvyšších sa už žiadne lesy nevyskytujú.

=== Fauna ===
V Tatrách žije množstvo [[živočích|živočíšnych]] druhov, ktoré nájdeme aj inde, ale aj endemity.
* Medzi najvzácnejšie endemity patrí [[kamzík vrchovský]] tatranský (''Rupicapra rupicapra tatrica''), ktorého početnosť kolíše podľa podmienok okolo 1000 kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sčítanie kamzíkov |url=http://spravatanap.sk/web/index.php/11-aktualne/356-jarne-scitanie-kamzikov-v-tatrach |dátum prístupu=2016-07-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160806083011/http://spravatanap.sk/web/index.php/11-aktualne/356-jarne-scitanie-kamzikov-v-tatrach |dátum archivácie=2016-08-06 }}</ref> Menšia skupina tohto druhu bola vysadená aj v Nízkych Tatrách. V Tatrách sa vyskytuje aj [[srnec hôrny]] (''Capreolus capreolus''), [[jeleň lesný]] (''Cervus elaphus''), [[svišť vrchovský]] tatranský (''Marmota marmota latirostris''), [[hraboš tatranský]] a [[hraboš snežný]] tatranský (''Microtus nivalis mirhanreini'').

Z veľkých šeliem [[rys ostrovid]] (''Lynx lynx''), [[vlk obyčajný]] (''Canis lupus''), [[medveď hnedý]] (''Ursus arctos''), [[mačka divá]] (''Felis silvestris''). Medzi dravé vtáctvo patrí [[orol skalný]] (''Aquila chrysaetus''), [[sokol sťahovavý]] (''Falco peregrinus''), [[sokol myšiar]] (''Falco tinnunculus''). Zo [[sovovité|sôv]] sa tu vyskytujú [[kuvik vrabčí]] (''Glaucidium passerinum''), [[výr skalný]] (''Bubo bubo''), [[sova lesná]] (''Strix aluco'').

Z riečnych živočíchov tu nájdeme [[vydra riečna|vydru riečnu]] (''Lutra lutra'') a iné. V tatranských potokoch sa vyskytuje aj [[pstruh riečny]] (''Salmo trutta'').

Všetky rastliny a živočíchy sú na území TANAP-u celoročne prísne chránené.

Dňa [[19. november|19. novembra]] [[2004]] zasiahla Tatry víchrica o rýchlosti 165 až {{km|227|m}}/h<ref>[http://www.ta3.sk/~bicarova/Papers/2005/vichrica/text.pdf http://www.ta3.sk]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, ktorá vyvrátila rozsiahle územia lesa od Podbanského po Tatranskú Kotlinu na rozlohe asi {{ha|12000|m}} a bola najväčšou katastrofou v Tatrách od roku 1936.

=== Podnebie ===
[[Súbor:Polom v Tatrach 2007.JPG|náhľad|vpravo|300px|Polom v Tatrách]]
Podnebie má prevažne horský až vysokohorský ráz, je teda chladné a vlhké, pričom je výrazne ovplyvnené členitosťou reliéfu. Snehová pokrývka v oblasť pretrváva 180 (v údoliach) až 250 (v najvyšších oblastiach) dní v roku. Miestami sa najmä na tienistých severných svahoch a žľaboch udržuje sneh po celý rok. Vo vyšších polohách dosahuje vrstva snehu hrúbky bežne 100 – {{cm|150|m}}. V členitom teréne preto dochádza k častým zosuvom [[Lavína|lavín]]. K najvýdatnejším zrážkam dochádza v dôsledku prevládajúcich západných vetrov na západných a severných svahoch.

Pre Tatry je po celý rok typické veterné počasie (až 300 dní v roku). Na južnej strane dochádza často k tzv. [[padavý vietor|padavým vetrom]], ktoré spôsobujú vývraty a rozsiahle [[polom (les)|polomy]], k akým došlo napríklad po [[Pamätník na víchricu|víchrici]] [[19. november|19. novembra]] [[2004]]. Turisti musia počítať s jeho náhlymi zmenami, hlavne pri výstupoch na štíty či prechodoch dlhými dolinami, ktoré trvajú zvyčajne 8 – 10 hodín. Priemerná ročná teplota vo výške okolo {{mnm|1000}} je 5 °C, v júli 15 °C. Najvhodnejším obdobím pre turistické výstupy v Tatrách je jeseň, kedy je počasie najstabilnejšie a vďaka nižším teplotám je aj výborná viditeľnosť.

== Osídlenie Tatier ==

=== Neandertálske stopy ===
=== Neandertálske stopy ===
Prvú stopu po pravekých osídleniach [[Spiš (región)|Spiša]] zanechali [[neandertálci]], ktorí sa usídlili v blízkosti prameňov minerálnej vody, ktorá nezamŕzala ani v najtuhších zimách. Svedčia o tom rozmanité archeologické nálezy z travertínovej kopy [[Hrádok (1 140,7 m n. m.)|Hrádok]], z čias neandertálcov spred vyše 100 tisíc rokov. Okrem výliatku mozgovne, ktorý sa našiel v travertínovej kope v [[Gánovce|Gánovciach]], zostali po nich kamenné pracovné nástroje, štiepaná [[industria]], z ktorej vyrábali nože, rydlá, hroty šípov a oštepov. V poľských [[Pieniny|Pieninách]], len na skok od Vysokých Tatier, v neveľkej jaskyni na kopci [[Obłazowa]] sa našli kamenné nástroje podobné spišským. V niektorých jaskyniach v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]], okolí [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javoriny]] [[Samuel Roth (prírodovedec)|Samuel Roth]], priekopník speleoarecheológie, zaznamenal [[Paleontológia|paleontologické]] nálezy vrátane [[Medveď jaskynný|medveďa jaskynného]] a mnohých iných zvierat z obdobia [[pleistocén]]u, napríklad v [[Jaskyňa pod Úplazom|jaskyni pod Úplazom]], v jaskyni na vrchu Nový, v [[Medvedia jaskyňa|Medvedej jaskyni]], [[Muránska jaskyňa|Muránskej jaskyni]], Kamzičej pukline. Kolekciu štiepanej industrie našli archeológovia na [[Žltá stena (Tatranská Polianka)|Žltej stene]], neďaleko [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianky]]. Najbližšie k nej bola vyvýšenina ''Burich'' medzi [[Dolný Smokovec|Dolným Smokovcom]] a [[Veľký Slavkov|Veľkým Slavkovom]], kde bola doložená prítomnosť [[paleolit|neskoropaleolitického]] táboriska świderiénskej kultúry spred 12 tisíc až 10 tisíc rokov. Jej nositelia sa pokladajú za typických lovcov [[sob]]ov, ktorí prekročili hrebeň [[Karpaty|Karpát]] zo súčasného poľského územia a na ''Burichu'' a inde v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]] zakladali táboriská. Výskum v jaskyni Suchá diera pri [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]] ukázal, že lovili nielen soby, ale aj [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzíky]]. Aj ďalšie archeologické nálezy v okolí [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], kde sa našlo [[obsidián]]ové jadro, polotovar na výrobu nástrojov a rovnaké obsidiánové nálezy Burichu a ďalších neskoropaleoliotických lokalitách na Spiši či v neďalekom [[Poľsko|Poľsku]], svedčia o prítomnosti človeka. V súčasnosti pribúdajú nálezy zo [[Mezolit|strednej doby kamennej]] z okolia [[Spišská Belá|Spišskej Belej]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplice]], [[Štrba|Štrby]]. Po ústupe [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]] nič nebránilo [[paleolit]]ickým lovcom vyberať sa do vysokohorského prostredia.<ref>{{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Soják|titul=Pravekí lovci a zberači v našich veľhorách|periodikum=Tatry |ročník=LVII:|číslo=2|strany=22-23}}</ref>
Prvú stopu po pravekých osídleniach [[Spiš (región)|Spiša]] zanechali [[neandertálci]], ktorí sa usídlili v blízkosti prameňov minerálnej vody, ktorá nezamŕzala ani v najtuhších zimách. Svedčia o tom rozmanité archeologické nálezy z travertínovej kopy [[Hrádok (1 140,7 m n. m.)|Hrádok]], z čias neandertálcov spred vyše 100 tisíc rokov. Okrem výliatku mozgovne, ktorý sa našiel v travertínovej kope v [[Gánovce|Gánovciach]], zostali po nich kamenné pracovné nástroje, štiepaná [[industria]], z ktorej vyrábali nože, rydlá, hroty šípov a oštepov. V poľských [[Pieniny|Pieninách]], len na skok od Vysokých Tatier, v neveľkej jaskyni na kopci [[Obłazowa]] sa našli kamenné nástroje podobné spišským. V niektorých jaskyniach v [[Belianske Tatry|Belianskych Tatrách]], okolí [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javoriny]] [[Samuel Roth (prírodovedec)|Samuel Roth]], priekopník speleoarecheológie, zaznamenal [[Paleontológia|paleontologické]] nálezy vrátane [[Medveď jaskynný|medveďa jaskynného]] a mnohých iných zvierat z obdobia [[pleistocén]]u, napríklad v [[Jaskyňa pod Úplazom|jaskyni pod Úplazom]], v jaskyni na vrchu Nový, v [[Medvedia jaskyňa|Medvedej jaskyni]], [[Muránska jaskyňa|Muránskej jaskyni]], Kamzičej pukline. Kolekciu štiepanej industrie našli archeológovia na [[Žltá stena (Tatranská Polianka)|Žltej stene]], neďaleko [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianky]]. Najbližšie k nej bola vyvýšenina ''Burich'' medzi [[Dolný Smokovec|Dolným Smokovcom]] a [[Veľký Slavkov|Veľkým Slavkovom]], kde bola doložená prítomnosť [[paleolit|neskoropaleolitického]] táboriska świderiénskej kultúry spred 12 tisíc až 10 tisíc rokov. Jej nositelia sa pokladajú za typických lovcov [[sob]]ov, ktorí prekročili hrebeň [[Karpaty|Karpát]] zo súčasného poľského územia a na ''Burichu'' a inde v [[Popradská kotlina|Popradskej kotline]] zakladali táboriská. Výskum v jaskyni Suchá diera pri [[Spišská Teplica|Spišskej Teplici]] ukázal, že lovili nielen soby, ale aj [[Kamzík vrchovský tatranský|kamzíky]]. Aj ďalšie archeologické nálezy v okolí [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]], kde sa našlo [[obsidián]]ové jadro, polotovar na výrobu nástrojov a rovnaké obsidiánové nálezy Burichu a ďalších neskoropaleoliotických lokalitách na Spiši či v neďalekom [[Poľsko|Poľsku]], svedčia o prítomnosti človeka. V súčasnosti pribúdajú nálezy zo [[Mezolit|strednej doby kamennej]] z okolia [[Spišská Belá|Spišskej Belej]], [[Spišská Teplica|Spišskej Teplice]], [[Štrba|Štrby]]. Po ústupe [[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcov]] nič nebránilo [[paleolit]]ickým lovcom vyberať sa do vysokohorského prostredia.<ref>{{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Soják|titul=Pravekí lovci a zberači v našich veľhorách|periodikum=Tatry |ročník=LVII:|číslo=2|strany=22-23}}</ref>
Riadok 431: Riadok 103:
Nezáujem o vysokohorskú tatranskú prírodu sa zmenil v závere doby kamennej v [[eneolit]]e. Pravekí ľudia stále viac využívali farebné kovy na zhotovovanie tepaných šperkov a iných ozdôb. Z medi vyrábali nástroje, [[Sekera|sekeromlaty]] a sekery s krížovým ostrím. Bolo to v období spred asi 5800 – 5500 rokov, kedy bol Spiš riedko osídlený. Prekvapujúci je nález ťažkého medeného nástroja (sekery, sekeromlatu?), pôvodne azda zbrane a žezla zároveň, ktorý objavil neďaleko [[Zbojnícka chata|Zbojníckej chaty]] v 60. rokoch 20. storočia vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] vtedajší chatár [[František Kelle]]. Nástroj s krížovým ostrím je dlhý {{cm|19.4|m}} a je najvyššie položeným pravekým nálezom. Podľa profesorky Márie Novotnej, špecialistky na kovovú industriu z neskorej doby kamennej a doby bronzovej slúžil na získanie medenej suroviny. Nevylučuje sa, že obyvatelia kraja pod Vysokými Tatrami mohli získavať medenú rudu, ktorú príležitostne spracovávali. Môže však to byť aj votívny predmet, artefakt venovaný bohom.<ref name="Soják" /><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Nováková| meno = Katarína| odkaz na autora = | titul = Tatranskí nosiči| vydanie = 1| vydavateľ = Vydavateľstvo IaB| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2008| isbn = 978-80-969017-5-3| kapitola = | strany = 112 | jazyk = }}</ref>
Nezáujem o vysokohorskú tatranskú prírodu sa zmenil v závere doby kamennej v [[eneolit]]e. Pravekí ľudia stále viac využívali farebné kovy na zhotovovanie tepaných šperkov a iných ozdôb. Z medi vyrábali nástroje, [[Sekera|sekeromlaty]] a sekery s krížovým ostrím. Bolo to v období spred asi 5800 – 5500 rokov, kedy bol Spiš riedko osídlený. Prekvapujúci je nález ťažkého medeného nástroja (sekery, sekeromlatu?), pôvodne azda zbrane a žezla zároveň, ktorý objavil neďaleko [[Zbojnícka chata|Zbojníckej chaty]] v 60. rokoch 20. storočia vo [[Veľká Studená dolina|Veľkej Studenej doline]] vtedajší chatár [[František Kelle]]. Nástroj s krížovým ostrím je dlhý {{cm|19.4|m}} a je najvyššie položeným pravekým nálezom. Podľa profesorky Márie Novotnej, špecialistky na kovovú industriu z neskorej doby kamennej a doby bronzovej slúžil na získanie medenej suroviny. Nevylučuje sa, že obyvatelia kraja pod Vysokými Tatrami mohli získavať medenú rudu, ktorú príležitostne spracovávali. Môže však to byť aj votívny predmet, artefakt venovaný bohom.<ref name="Soják" /><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Nováková| meno = Katarína| odkaz na autora = | titul = Tatranskí nosiči| vydanie = 1| vydavateľ = Vydavateľstvo IaB| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2008| isbn = 978-80-969017-5-3| kapitola = | strany = 112 | jazyk = }}</ref>


=== Eneolitické osady ===
V 3. tisícročí pred Kristom si [[eneolit]]ickí obyvatelia založili riadne opevnenú osadu Hradisko, južne pod [[Starý Smokovec|Starým Smokovcom]], juhozápadne od Dolného Smokovca. Kopec je z poslednej doby ľadovej. Leží na strategicky výhodnom mieste, osem až desať metrov nad úrovňou potoka. Osadu obopínala kamenná hradba. Dodnes vidieť dve vozové cesty, ktoré vedú k osade po úbočí. Našla sa tu rozdrobená keramika [[Badenská kultúra|badenskej kultúry]] a málo štiepanej industrie. Našla sa aj jediná kamenná sekera, zlomky hlinených cedidiel, hlinené prasleny. Ojedinelé nálezy svedčia o sezónnom osídlení. Pravdepodobne podobných [[eneolit]]ických osád pod Vysokým Tatrami bolo viac.<ref name="Soják" />

=== Prišelci zo Sedmohradska ===
[[Spiš (región)|Spiš]] bol husto osídlený počas [[Bronzová doba|doby bronzovej]] – staršej, strednej, mladšej i neskorej. [[Archeológia|Archeológovia]] ich označujú kultúrnymi skupinami. Najvýraznejšou je [[Otomanská kultúra|otomanská]] (füzesabonyská) kultúra, ktorá bola dokladovaná počas výskumov v [[Gánovce|Gánovciach]] či v [[Spišský Štvrtok|Spišskom Štvrtku]]. Ľud tejto kultúry žil na sídlisku [[Burbrich]] pri [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]]. Jeho obyvatelia, ktorých bohatstvo plynulo z diaľkového obchodu, prenikli do podtatranskej oblasti zo [[Sedmohradsko|Sedmohradska]]. Prešli cez [[Košická kotlina|Košickú]] a [[Hornádska kotlina|Hornádsku kotlinu]] do [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej]] a údoliami severoslovenských riek dokonca prešli na opačný koniec Karpát ([[Karpatská Trója]] v poľskej [[Trzcinica|Trzcinici]], v [[Gmina Jasło|gmine Jaslo]] ). Najbližšie k Tatrám sa našla keramika otomanskej kultúry v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]]. Nevedno či ľudia tejto kultúry obsadili územia v bezprostrednej blízkosti Vysokých Tatier. Do úvahy pripadá jedine Žltá stena pri Tatranskej Polianke. Doposiaľ sa vo Vysokých Tatrách nenašli ani čo i len malé doklady o prítomnosti ľudí z mladšej [[Bronzová doba|doby bronzovej.]] Možno ich však očakávať.<ref name="MS">{{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Soják|titul=Kovy víťazia nad kameňom|periodikum=Tatry |ročník=LVII:|číslo=5|strany=29-30}}</ref>

=== Huta pod Novým Smokovcom ===
Prvé jasnejšie stopy života pravekého človeka v ťažko dostupných Vysokých Tatrách sa viažu k [[Železná doba|dobe železnej]]. Archeológovia našli neďaleko [[Nový Smokovec|Nového Smokovca]] zvyšky pravekej železnej [[Hutníctvo|huty]].V teréne vedúcom do Velôickej doliny skúmali zvyšky cesty, ktorá údajne mohla slúžiť na dopravu rudy. Geologické výskumy však nepotvrdili že sa tam nachádza vo väčšom množstve. Nie je však isté či huta vznikla v dobe železnej alebo v rímskych časoch. Poukazuje na to datovanie nálezov raz do doby laténskej inokedy rímskej. Okrem taviacej pece kruhového pôdorysu, pod veľkou kamennou nákovou, medzi bochníkmi vytaveného železa, blízko grafitovej odlievacej formy a nedbalo vypálenej keramiky, zhotovenej v ruke, kostenej ihlice a kamenného dláta, ležala aureliánska minca. Nevedno ani to či táto minca ([[denár]]?) predstavovala [[Antoninus Pius|Antonina Pia]] (138-161), [[Marcus Aurelius|Marka Aurélia]] (161-180) alebo [[Aurelianus|Aureliana]] (270-275). Železné trosky sa našli aj na Žltej stene pri Tatranskej Polianke. Archeológovia predpokladajú, že tu sídlil a spracovával železo ľud [[Púchovská kultúra|púchovskej kultúry]]. Iné nálezy na Hradisku, pod Burichom, na [[Zámčisko (vrch v Kozích chrbtoch)|Zámčisku]] pri Poprade, Spišskej Teplici vo Veľkej Lomnici a ďalšie dokazujú prítomnosť ľudí, ktorí tu žili od [[Stará železná doba|staršej doby železnej]] až do predpúchovského horizontu doby železnej.
Nositeľmi púchovskej kultúry, boli pravdepodobne [[Kelti|keltsky]] hovoriaci [[Kotíni]]. Kotíni, podľa rímskeho historika [[Tacitus|Publia Cornelia Tacita]] pracovali pre [[Sarmati|Sarmatov]] a [[Kvádi|Kvádov]] v baniach na železo. Preto sídlili v rudonosnej oblasti stredného a severného Slovenska, vrátane podtatranského Spiša. Za markomanských vojen [[Germáni|Germánov]] proti [[Staroveký Rím|Rímskej ríši]], za Marka Aurélia, Kotíni (asi v roku 172) nepomohli Rimanom proti [[Markomani|Markomanom]], preto ich cisár najskôr do roku 180 presťahoval do [[Panónia (rímska provincia)|Dolnej Panónie]]. Koncom 2. storočia púchovská kultúra zanikla a celý podtatranský kraj sa vyľudnil. Uvažuje sa, v tejto súvislosti, že minca nájdená pod Novým Smokovcom mala podobizeň Marka Aurélia. Avšak aj o tom sú pochybnosti, lebo zánik púchovskej kultúry vo víre [[Markomanské vojny|markomanských vojen]] je problematický. Nemožno si predstaviť, že by pod Vysoké Tatry prišli [[Légia (staroveký Rím)|rímske légie]] a násilne vysťahovali púchovské obyvateľstvo do Dolnej Panónie. Nálezy z podstatného obdobia mladšej doby rímskej pod Tatrami chýbajú. Rímske mince sa pod Vysoké Tatry dostávali spolu s inými komoditami dokonca aj za severný hrebeň Karpát na územie dnešného Poľska. Mohli byť upomienkovými predmetmi alebo žoldom vojakov v cudzích službách. Ďaleko od svojej domoviny sa mohli dostávať na počiatku sťahovania sa národov na prelome 4. a 5. storočia. Takto sa datujú pamiatky severokarpatskej skupiny, ktorá sa zvykne pripisovať germánskemu kmeňu [[Vandali|Vandalov]]. Nevylučuje sa, že práve oni prenikli spoza Karpát na takmer neobývaný [[Spiš (región)|Spiš]]. Boli to práve oni, ktorí pod Vysokými Tatrami v lokalite pri Matejovciach (Lósy nad Matejovcami) koncom 4. storočia pochovali svojho veľmoža (Hrobka je vystavená v [[Podtatranské múzeum v Poprade|Podtatranskom múzeu]] v Poprade).<ref name="MS" /><ref name="Marián"> {{Citácia periodika |meno=Marián|priezvisko=Soják|titul=V časoch Rimanov a našich priamych predkov|periodikum=Tatry |ročník=LVIII:|číslo=1|strany=20-21}}</ref>

=== Starí Slovania ===
Severoslovenské územie bolo pred polovicou 5. storočia opäť vyľudnené. Výskumy počas stavby diaľnice v okolí Spišského Štvrtka a [[Iliašovce|Iliašoviec]] poodhalili prítomnosť starých [[Slovania|Slovanov]] [[Pražská kultúra|pražskej kultúry]] z prelomu 6. a 7. storočia. Pravdepodobne prišli opäť spoza severnej strany Karpát, z dnešného južného Poľska. Neusídlili sa však priamo pod Vysokými Tatrami. Vyhľadávali úrodnejšie nižšie položené časti Spiša. Preto o ich prítomnosti priamo pod Vysokými Tatrami neboli zatiaľ objavené žiadne stopy. Najstaršie však boli zaznamenané v okolí Popradu, prináležia do 8. storočia. V chotári Veľkej Lomnice sa našli železné sekerovité hrivny, pokladané za predmonetárne platidlá. Dominujú tu nálezy z [[Veľká Morava|veľkomoravakého obdobia]] s rámcovým datovaním do 9. a 10. storočia. Mnohé kovové artefakty dokladajú neprerušené osídlenie podhoria Vysokých Tatier od predveľkomoravského obdobia až do vzniku [[stredovek]]ých osád. O nich už sú prvé písomné zmienky.<ref name="MS" /><ref name="Marián" />

== História turistiky ==
[[Súbor:Lomnicky and Kezmarsky stit from Skalnate pleso II.jpg|náhľad|Lomnický a Kežmarský štít]]
[[Súbor:Lomnicky and Kezmarsky stit from Skalnate pleso II.jpg|náhľad|Lomnický a Kežmarský štít]]
[[Súbor:Slavkovský štít.jpg|náhľad|Slavkovský štít]]
[[Súbor:Slavkovský štít.jpg|náhľad|Slavkovský štít]]
V roku [[1565]] vykonala [[Beata Laska]], kežmarská hradná pani (pôvodom Poľka a nemanželská dcéra kráľa Žigmunda), prvý známy výlet do Vysokých Tatier v sprievode kežmarských mešťanov (pravdepodobne k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]]).
V roku [[1565]] vykonala [[Beata Laska]], kežmarská hradná pani (pôvodom Poľka a nemanželská dcéra kráľa Ž

Prvý tatranský výstup vykonali roku [[1615]] kežmarskí študenti na čele s [[David Frölich|Davidom Frölichom]], pravdepodobne na [[Kežmarský štít]]. Kazateľ [[Juraj Buchholtz (1643)|Juraj Buchholtz]] z Veľkej Lomnice napísal prvé dielo, ktoré sa zaoberalo výlučne Tatrami. Roku 1664 ešte ako študent vystúpil na [[Slavkovský štít]]. Tatry v monarchii preslávili aj jeho synovia. Výstupov do Tatier pribúdalo, francúzsky zemepisec Baltazar Hacquet, škótsky lekár [[Robert Townson]] (prvý doložený výstup na [[Lomnický štít]]) a zo Španielska [[Karol Gimbernat]] si začali vyberať svojich sprievodcov zo vzdelanejších vrstiev – správca Zakopanských železiarní Otto, kňazi [[Tomáš Mauksch|T. Mauksch]] a J. Ursíny a statkár G. Berzevicz. Švédsky botanik [[Göran Wahlenberg|G. Wahlenberg]] si so sebou vzal Maukscha i zlatokopa D. Fábryho. Nosičmi boli prostí obyvatelia spod Tatier. Na Kriváň vystúpil roku [[1840]] saský kráľ Fridrich August II., ktorého viedol lesmajster Juraj Münster.

[[Kriváň (vrch)|Kriváň]] sa stal symbolom Slovákov, pretože bol dlho považovaný za najvyšší vrchol Tatier. O národných výstupoch naň písal už spisovateľ [[Gašpar Fejérpataky-Belopotocký]] – výstup ''„milovníkov reči a literatúry slovenskej“'' z Liptovského Mikuláša na ''„Kriváň Liptowský“'', ktorý sa konal [[24. septembra]] [[1835]]. Neskôr nadobudli výstupy na Kriváň masový charakter.

K rozvoju turistiky prispelo aj vybudovanie [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínskej železnice]] roku [[1871]], ktorá mala a má svoje stanice v [[Železničná stanica Štrba|Štrbe]] a [[Železničná stanica Poprad-Tatry|Poprade]]. Významné zintenzívnenie nastalo po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]]. Postupne začali v Tatrách vznikať [[Horská chata|horské chaty]] a [[útulňa|útulne]], z ktorých sa neskôr vyvinuli dnešné osady.

== Turistika dnes ==
Dnes Tatrami okrem hlavnej cestnej spojnice – ''[[Cesta Slobody|Cesty Slobody]]'' vedie aj ''[[Tatranská elektrická železnica]] – TEŽ'' – z Popradu do Starého Smokovca a odtiaľ do Tatranskej Lomnice resp. Štrbského Plesa a ''Ozubnicová železnica'' z Tatranskej Štrby na Štrbské Pleso.

Centrom Západných Tatier je [[Liptovský Mikuláš]] a centrom poľských Tatier [[Zakopané]]. Dnes sú Tatry popretkávané množstvom chodníkov. Pozdĺž celých Tatier prechádza [[Tatranská magistrála]] (turistický chodník), jednotlivé tatranské chodníky prechádzajú dolinami a končia buď na štítoch, plesách, [[Horská chata|horských chatách]] či v dolinách alebo priesmykmi vedú na druhú stranu Tatier.

Na Slovensku sú trate v Tatrách nad horskými chatami zatvorené od 1. novembra do 15. júna. Pre porušenie zákazu hrozby finančného trestu. V Poľsku sú chodníky otvorené po celý rok.

V Tatrách aj v podhorí sa nachádza množstvo hotelov, penziónov a privátnych ubytovní. Vysoké Tatry sú rovnako centrom zimných športov, v roku [[1970]] tu boli [[Majstrovstvá sveta v lyžovaní 1970|majstrovstvá sveta]]. Najznámejšími centrami zimných športov sú Štrbské Pleso a Zakopané, možnosti na lyžovanie či beh na lyžiach však nájdeme aj v Starom Smokovci, Tatranskej Lomnici, [[Ždiar]]i a vo viacerých podtatranských dedinách.

Najvyšší bod v horách, na ktoré sa môžete dostať označeným chodníkom, sú [[Rysy (vrch)|Rysy]], najťažšia cesta je [[Orlia prť]].

== Národné parky ==
[[Súbor:Tatra Aerial 2012.jpg|thumb|Tatry z lietadla]]
Na území Tatier ležia dva [[národný park|národné parky]]:
* {{minivlajka|Slovensko}}: [[Tatranský národný park]] (TANAP) na území Slovenska
** Vyhlásený: v roku [[1948]] s účinnosťou od [[1. január]]a [[1949]]
** Rozloha: {{km2|1045}}, z toho vlastné územie {{km2|738}}, ochranné pásmo {{km2|307}}
* {{minivlajka|Poľsko}}: [[Tatrzański Park Narodowy]] (TPN) na území Poľska
** Vyhlásený: v roku [[1954]] s účinnosťou od [[1. január]]a [[1955]]
** Rozloha: {{km2|212}}

Ochranársky najhodnotnejším je pás Tatier o dĺžke {{km|55|m}} a šírke {{km|17|m}}. Dĺžka Tatier je asi {{km|80|m}}.

== Referencie ==
{{Referencie}}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 10:52, 19. apríl 2024

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Tatry pozri Tatry (rozlišovacia stránka).
Tatry
pohorie
geomorfologický celok
Letecká snímka Západných Tatier
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Spiš, Liptov, Orava
Nadradená
jednotka 		Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky 		Podtatranská brázda
Chočské vrchy
Podtatranská kotlina
Spišská Magura
Podradené
jednotky 		Východné Tatry
Západné Tatry
Mestá Vysoké Tatry, Zakopané
Najvyšší bod Gerlachovský štít
 - výška 2 654,4 m n. m.
Dĺžka 55 km
Rozloha 786 km² (78 600 ha)
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Tatry v rámci Slovenska
Tatry v rámci Slovenska
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Pohľad na panorámu Tatier z Kojšovskej hole

Tatry (Prehrať slovenská výslovnosť) sú geomorfologický celok Fatransko-tatranskej oblasti a tvoria najvyššiu časť Karpát. Nachádzajú sa v severnej časti Slovenska vela privátov

na hranici s Poľskom. Pohorie sa rozprestiera na ploche 786 km², z toho na Slovensku 610 km². Ich alpský charakter zvýrazňuje 30 štítov a veží s výškou nad 2 500 m n. m.[1]

Etymológia

Pôvod a význam názvu Tatry je doteraz spoľahlivo objasnený. Znamená hlúpi Aďo Historici ho pripisujú obyvateľom, ktorí sídlili na území Slovenska ešte pred príchodom . Odvodzujú ho

Neandertálske stopy

Prvú stopu po pravekých osídleniach Spiša zanechali neandertálci, ktorí sa usídlili v blízkosti prameňov minerálnej vody, ktorá nezamŕzala ani v najtuhších zimách. Svedčia o tom rozmanité archeologické nálezy z travertínovej kopy Hrádok, z čias neandertálcov spred vyše 100 tisíc rokov. Okrem výliatku mozgovne, ktorý sa našiel v travertínovej kope v Gánovciach, zostali po nich kamenné pracovné nástroje, štiepaná industria, z ktorej vyrábali nože, rydlá, hroty šípov a oštepov. V poľských Pieninách, len na skok od Vysokých Tatier, v neveľkej jaskyni na kopci Obłazowa sa našli kamenné nástroje podobné spišským. V niektorých jaskyniach v Belianskych Tatrách, okolí Tatranskej Javoriny Samuel Roth, priekopník speleoarecheológie, zaznamenal paleontologické nálezy vrátane medveďa jaskynného a mnohých iných zvierat z obdobia pleistocénu, napríklad v jaskyni pod Úplazom, v jaskyni na vrchu Nový, v Medvedej jaskyni, Muránskej jaskyni, Kamzičej pukline. Kolekciu štiepanej industrie našli archeológovia na Žltej stene, neďaleko Tatranskej Polianky. Najbližšie k nej bola vyvýšenina Burich medzi Dolným Smokovcom a Veľkým Slavkovom, kde bola doložená prítomnosť neskoropaleolitického táboriska świderiénskej kultúry spred 12 tisíc až 10 tisíc rokov. Jej nositelia sa pokladajú za typických lovcov sobov, ktorí prekročili hrebeň Karpát zo súčasného poľského územia a na Burichu a inde v Popradskej kotline zakladali táboriská. Výskum v jaskyni Suchá diera pri Spišskej Teplici ukázal, že lovili nielen soby, ale aj kamzíky. Aj ďalšie archeologické nálezy v okolí Starého Smokovca, kde sa našlo obsidiánové jadro, polotovar na výrobu nástrojov a rovnaké obsidiánové nálezy Burichu a ďalších neskoropaleoliotických lokalitách na Spiši či v neďalekom Poľsku, svedčia o prítomnosti človeka. V súčasnosti pribúdajú nálezy zo strednej doby kamennej z okolia Spišskej Belej, Spišskej Teplice, Štrby. Po ústupe ľadovcov nič nebránilo paleolitickým lovcom vyberať sa do vysokohorského prostredia.[2]

Prvé roľnícke usadlosti

Počas mladšej doby kamennej sa koristnícke hospodárstvo vtedajšieho obyvateľstva postupne menilo na hospodárenie produktívne. Pravekí ľudia sa postupne domestikovali a chovali domáce hospodárske zvieratá. Klíma atlantického obdobia bola približne o 2 až 3°C vyššia v porovnaní s dnešnou a aj vlhkejšia. Hranica lesa vo Vysokých Tatrách bola pravdepodobne vyššia ako dnes. Produkcia náradia, stavba obydlí v osadách pod Tatrami i klčovanie lesov pre zakladanie pastvín zakladanie polí si vyžadovali výrub rozsiahlych plôch lesa. Predpokladá sa, že najstarší spišskí roľníci prišli do podtatranského kraja spoza severných Karpát – z územia dnešného Poľska cez priesmyky Vysokých Tatier. Jedna z komunikačných vetiev prechádza cez Pieniny, čo potvrdzuje rozbor kamenných surovín na výrobu sekier, neraz zhotovených z adhezitu pochádzajúceho z tamojšieho pohoria Wdżar. Ojedinelé neolitické čriepky kultúry s mladšou lineárnou keramikou sa našli na Hradisku neďaleko Dolného Smokovca – osady Pod lesom. Usudzuje sa však, že toto osídlenie bolo krátkodobé, lebo bolo začlenené do nehostinnej a neúrodnej krajiny.[3]

Nález vo Veľkej Studenej doline

Nezáujem o vysokohorskú tatranskú prírodu sa zmenil v závere doby kamennej v eneolite. Pravekí ľudia stále viac využívali farebné kovy na zhotovovanie tepaných šperkov a iných ozdôb. Z medi vyrábali nástroje, sekeromlaty a sekery s krížovým ostrím. Bolo to v období spred asi 5800 – 5500 rokov, kedy bol Spiš riedko osídlený. Prekvapujúci je nález ťažkého medeného nástroja (sekery, sekeromlatu?), pôvodne azda zbrane a žezla zároveň, ktorý objavil neďaleko Zbojníckej chaty v 60. rokoch 20. storočia vo Veľkej Studenej doline vtedajší chatár František Kelle. Nástroj s krížovým ostrím je dlhý 19,4 cm a je najvyššie položeným pravekým nálezom. Podľa profesorky Márie Novotnej, špecialistky na kovovú industriu z neskorej doby kamennej a doby bronzovej slúžil na získanie medenej suroviny. Nevylučuje sa, že obyvatelia kraja pod Vysokými Tatrami mohli získavať medenú rudu, ktorú príležitostne spracovávali. Môže však to byť aj votívny predmet, artefakt venovaný bohom.[3][4]

Lomnický a Kežmarský štít
Slavkovský štít

V roku 1565 vykonala Beata Laska, kežmarská hradná pani (pôvodom Poľka a nemanželská dcéra kráľa Ž

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatry

Externé odkazy

Súradnice: 49°10′40″S 19°54′35″V / 49,177843°S 19,909604°V / 49.177843; 19.909604

  1. ↑ Vološčuk Ivan a kolektív: Tatranský národný park – biosférická rezervácia, Vydal Gradus, Martin, 1994, 552 s., ISBN 80-901392-4-8
  2. ↑ SOJÁK, Marián. Pravekí lovci a zberači v našich veľhorách. Tatry, roč. LVII:, čís. 2, s. 22-23.
  3. ↑ a b SOJÁK, Marián. Prví roľníci a metalurgovia na území našich veľhôr. Tatry, roč. LVII:, čís. 4, s. 14-15.
  4. ↑ NOVÁKOVÁ, Katarína. Tatranskí nosiči. 1. vyd. Tatranská Lomnica : Vydavateľstvo IaB, 2008. ISBN 978-80-969017-5-3. S. 112.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Tatry&oldid=7837683“