Portál:Cesty/Odporúčané články

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Archív

Obsah[upraviť kód]

1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 31 | 32 | 33 | 34 | 35 | 36 | 37 | 38 | 39 | 40 | 41 | 42 | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 | 48 | 49 | 50 | 51 | 52 | 53

1[upraviť kód]

Autostrada A14 Italia.svg

Diaľnica A14 (tal. Autostrada A14, Autostrada Adriatica) je 734,4 km dlhá diaľnica v Taliansku. Spája mesto Bologna a Taranto, pričom prechádza popri pobreží Jadranského mora okolo miest Bologna, Rimini, Ancona, Pescara, Foggia a Bari. Na úseku Bologna-Cesena je súčasťou európskej cesty 45, na nadväzujúcej časti po mesto Bari po nej prechádza E55 a na južnom konci medzi mestami Bari a Taranto zas E843.

Diaľnica je spoplatnená na celej svojej dĺžke, pričom mýtne poplatky sa vyberajú na mýtniciach umiestnených na výjazdoch. Správu a údržbu komunikácie zabezpečuje spoločnosť Autostrade per l'Italia.

celý článok...


2[upraviť kód]

R1

Rýchlostná cesta R1 (R1) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Trnava, Sereď, Nitra, Žarnovica, Žiar nad Hronom, Zvolen, Banská Bystrica a Ružomberok. Pôvodne bola plánovaná ako diaľnica D65, no po neschválení diaľničnej kategórie D22,5 v roku 1999 bola zmenená na cestu pre motorové vozidlá (rýchlostnú cestu). R1 je súčasťou európskych ciest E58, E77, E571 a E572. Celková plánovaná dĺžka je plánovaná na okolo 225 kilometrov, z ktorých je v súčasnosti v prevádzke 113,3 km, vo výstavbe 69,213 km a v štádiu príprav ďalších vyše 50 km.

celý článok...


3[upraviť kód]

Cesta II. triedy číslo 595.svg

Cesta II. triedy je cesta, ktorá má význam najmä pre dopravu medzi okresmi a krajmi. Zabezpečujú prepojenie miest okresného významu a ciest I. triedy.

Cesta II. triedy môže začínať a končiť hraničným prechodom, na diaľnici, rýchlostnej ceste alebo ceste I. triedy.

K 1. januáru 2005 sa na Slovensku nachádzalo 3 729,028 km ciest II. triedy, čo predstavuje 20,97% celkovej dĺžky cestných komunikácii na Slovensku.

Podľa STN 736101 je základná kategória pre cesty II. triedy C9,5/80,70,60. Ak výkonnostne nepostačuje, je možné použiť kategóriu C 11,5/80,70,60, prípadne C 22,5/100,80,70 pre štvorpruhové komunikácie, teda podobne ako pri cestách I. triedy.

Od rekategorizácie v roku 2003 už cesty II. triedy neplnia funkciu medzinárodných ťahov (európske cesty). Túto funkciu vykonávajú cesty vyššej kategórie.

Ak značná časť dopravy na ceste II. triedy má tranzitný charakter, môže táto komunikácia obchádzať obec alebo mesto. Značná časť ciest II. triedy má nízku intenzitu dopravu a ekonomickú efektívnosť, preto vytvárať nové prekládky a obchvaty nie je výhodné.

celý článok...


4[upraviť kód]

M7 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg

Diaľnica M7 (maď. Autópálya M7, M7-es autópálya) je 233 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje juhozápadným smerom okolo miest Székesfehérvár, Siófok a Nagykanizsa až po chorvátsku štátnu hranicu pri obci Letenye.

Na úseku od križovatky s diaľnicou M0 po štátnu hranicu je M7 súčasťou európskej cesty 71 a medzi výjazdom Nagykanizsa-centrum a hranicou aj E65. Na chorvátskej strane na M7 nadväzuje diaľnica A4 vedúca do Záhrebu.

Diaľnica M7 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964 pri Budapešti. Dokončená bola po 44 rokoch otvorením hraničného Zríniho mosta (maď. Zrínyi híd) a nového hraničného priechodu Letenye-Goričan.

Súčasťou cesty je aj estakáda Kőröshegyi völgyhíd, ktorá je dlhá 1872 metrov a vysoká 88 metrov a je najdlhšou estakádou v strednej Európe.

celý článok...


5[upraviť kód]

Tunel Sveti Rok

Tunel Sveti Rok je jeden zo mnohých tunelov na diaľnici A1 v Chorvátsku. Je dlhý 5 727 metrov a prechádza pohorím Velebit. Najbližšími sídlami pri jeho portáloch sú osada Sveti Rok zo severovýchodnej strany a obec Posedarje z juhozápadnej. Západný tubus tunela sprevádzkovali 30. júna 2003, východný 30. mája 2009.

Severný portál tunela na lickej strane sa nachádza vo výške 561 m n. m. a južný jadranský v 510 m n. m. Za južným portálom ďalej nasleduje pomerne prudké klesanie až takmer na úroveň morskej hladiny, ktorú diaľnica dosahuje pri výjazde Maslenica. Západný tubus, ktorý bol otvorený skôr, je o niečo dlhší než novší východný - meria 5 727 metrov, kým východný iba 5 687 metrov. Tubusy sú od seba vzdialené 25 metrov a sú navzájom prepojené štyrmi priechodmi pre vozidlá a ďalšími pätnástimi pre pasažierov.

celý článok...


6[upraviť kód]

Tunel Sitina

Tunel Sitina, je diaľničný tunel na diaľnici D2 v Bratislave. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, pričom každá je dvojpruhová. Dĺžka razenej časti západnej rúry je 1189 metrov, dĺžka hĺbenej časti v areáli SAV je 206 metrov, dĺžka razenej časti východnej rúry je 1159 metrov a dĺžka hĺbenej časti v areáli SAV je 216 metrov.

celý článok...


7[upraviť kód]

R5

Rýchlostná cesta R5 (R5) je plánovaná rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá spojí križovatku Svrčinovec na diaľnicu D3 s hraničným priechodom Svrčinovec do Česka, kde bude pokračovať ako I/11. Celková dĺžka R5 bude 2 kilometre a po jej trase bude vedená E75.

Národná diaľničná spoločnosť počíta s výstavbou tejto rýchlostnej cesty od júna 2012 do mája 2014. Stavebné náklady by mali dosiahnuť hodnotu 24,578 milióna eur. Výstavba tohto úseku však nie je možná bez výstavby úseku diaľnice D3 Svrčinovec-Skalité.


celý článok...


8[upraviť kód]

Eurotunel

Eurotunel je v slovenčine používaný výraz pre podmorský tunel pod Lamanšským prielivom (angl. Channel Tunnel, Chunnel), vedúci medzi anglickým Folkestone a francúzskym Calais. Tunel umožňuje od 14. novembra 1994 priame železničné spojenie medzi Londýnom a pevninskou Európou a prevádzkuje ho spoločnosť Eurotunnel. Do Eurotunelu vchádzajú motorové vozidlá na pokyn svetelného znamenia. V tuneli platia zvýšené bezpečnostné opatrenia, ako zákaz fotografovania atď., a znížená maximálna rýchlosť vlakov na 160 km/h. Cesta "pod morom" trvá cca 35 minút. Doprava cestujúcich je zabezpečovaná vysokorýchlostnými vlakmi TGV Eurostar a vlakmi na prepravu automobilov a autobusov Shuttle.

celý článok...


9[upraviť kód]

Dopravná značka označujúca cestu pre motorové vozidlá

Cesta pre motorové vozidlá je na Slovensku podľa §4a 135/1961 Zb. (podľa novely 160/1996 Z.z.) pozemná komunikácia s obmedzeným pripojením a prístupom vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 315/1996 Z.z.) s mimoúrovňovými, výnimočne úrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami. Z hľadiska cestnej premávky, teda zákona 315/1996 Z.z., je to cesta označená značkou "cesta pre motorové vozidlá" (ako cesta pre motorové vozidlá môže byť označená aj diaľnica vybudovaná v polovičnom profile).

celý článok...


10[upraviť kód]

D1

Štátna cesta 1 (chorv. Državna cesta 1, D1) je 415,8 kilometrov dlhá cesta, ktorá vedie od hraničného priechodu Macelj so Slovinskom cez Záhreb, Karlovac, Gračac, Knin, Sinj až do mesta Split na Dalmácii. Po D8 je druhou najdlhšou v krajine.

Pred dokončenín diaľnic A1 a A2 (postupne v rokoch 20052007), bola D1 najvyťaženejšou trasou k jadranskému pobrežiu počas letnej sezóny. Cesta sa totiž začína na najvyťaženejšom hraničnom priechode (Macelj) a končí sa v meste Split, ktoré je východiskovým bodom pre strednú a južnú Dalmáciu. Po sprejazdnení A1 a A2 sa hustota premávky znížila, avšak cesta naďalej ostáva bezplatnou alternatívou voči spoplatneným diaľniciam.

celý článok...


11[upraviť kód]

A6

Diaľnica A6 je diaľnica v poľskom Západopomoranskom vojvodstve. Je to vlastne obchvat mesta Štetín. Diaľnica bola vybudovaná ako súčasť nemeckej "Reichsautobahn Berlin - Königsberg" v rokoch 1933 - 1938. V 90. rokoch 20. storočia bola upravená, aby zodpovedala terajším technickým normám.

Výstavba nemeckej "Reichsautobahn Berlin - Königsberg" začala v roku 1933 na prvom úseku Berlín - Štetín-juh. Tento úsek bol otvorený Hermannom Göringom dňa 27. septembra 1936. Diaľnica vtedy končila výjadom Stettin-Süd (dnes Kołbaskowo). Zvyšok po výjazd Rzęśnica (vtedy Bäderstraße) bol dokončený v roku 1938. Ustupujúce nemecké vojská v roku 1945 zničili most Odra a Regalica. Mosty boli po vojne síce opravené, ale rozsiahla rekonštrukcia bola vykonaná až v 90. rokoch. Po nej táto diaľnica zodpovedá príslušným parametrom.

celý článok...


12[upraviť kód]

Logo Dagenu H

Dagen H znamená v švédčine deň vpravo, pričom sa skratka H vzťahuje na švédske slovo höger – vpravo, pravý, a označuje deň, keď Švédsko prešlo z ľavostrannej na pravostrannú dopravu. Táto zmena nastala v nedeľu 3. septembra 1967 o 5. hodine ráno.

celý článok...


13[upraviť kód]

Maslenički most

Maslenički most (doslova Maslenický most), nazývaný aj Novi Maslenički most (doslova Nový Maslenický most), je diaľničný most na diaľnici A1 v Chorvátsku v Zadarskej župe. Most je dlhý 377,60 metra, široký 20,40 m a jeho rozpon dosahuje 350 metrov. Jeho opornú konštrukciu tvorí železobetónový oblúk s rozponom 200 m, čím sa zaraďuje medzi mosty s najväčším oblúkom na svete.

Výstavba mosta začala v januári 1993, len necelé dva mesiace pred začatím operácie Maslenica. Išlo o snahu spojiť Dalmáciu s ostatným územím Chorvátska, pretože blízke horské oblasti v blízkosti hraníc so zvyškom Juhoslávie (dnes Bosna a Hercegovina) boli obsadené takzvanou Republikou Srbská Krajina a teda Dalmácia bola od zvyšku krajiny odrezaná. Celé stavenisko sa nachádzalo takmer celý rok v dosahu srbského delostrelectva. Stavebné práce vykonávala splitská spoločnosť Konstruktor podľa projektov tímu projektantov Stavebnej fakulty v Záhrebe pod vedením Zlatka Šavora. Most uviedol do prevádzky dňa 8. apríla 1997 vtedajší ministerský predseda Chorvátska Franjo Tuđman.

celý článok...


14[upraviť kód]

A1

Diaľnica A1 (albán. Autostrada Durrës-Kukës-Morinë, A1, Autostradë 1) je diaľnica v Albánsku, ktorá po svojom dokončení bude spájať mestá Drač, Kukës a Rubik s hranicou so Srbskom.

Diaľnica je na úseku Durrës-Vorë dobudovaná v plnom profile a vedie nížinatým územím. Je súčasťou štátnej cesty (SH) 2. V meste Vorë sa od nej odpája a prechádza na SH52, ktorá je zatiaľ vybudovaná v parametroch rýchlostnej cesty (Superstradë). Takto pokračuje po mesto Fushë Krujë, kde sa napája na SH1 a pokračuje na sever ako rýchlostná cesta. Tieto úseky sú v súčasnosti rozširované a prestavované do parametrov diaľnice. A1 sa od SH1 odpája pri obci Shillaz neďaleko mesta Laç a odtiaľ smeruje stále ako superstradë na severovýchod do hlbokej doliny rieky Fan i Vogël. Vedie paralelne s cestami SH6 a SH40 až po mesto Rrëshen, kde sa začína plnohodnotná diaľnica.

celý článok...


15[upraviť kód]

I/61

Cesta I. triedy 61 (I/61, Považská cesta) je cesta I. triedy na Slovensku, ktorá spája Bratislavu s Trnavou, Považím a Bytčou. Jej celková dĺžka je 179,248 km a do vybudovania prvých úsekov diaľnice D1 bola hlavným ťahom. V minulosti po jej trase prechádzali európske cesty E50, E58 a E75.

Za medzivojnovej Česko-Slovenskej republiky sa prerábal povrch tejto cesty z prašného na bezprašný, a to väčšinou budovaním betónovej vozovky. V roku 1939 sa ukončovali posledné úseky cesty v okolí obce Ladce. V Bratislave v tom čase cesta viedla centrom mesta. Na Starom moste bol v tom čase hraničný priechod do Nemeckej ríše, keďže v roku 1938 Petržalka pripadla práve Nemecku. Na opačnej strane Dunaja bola dnešná I/61 súčasťou ríšskej cesty 8. V roku 1943 bola vybudovaná preložka cesty mimo centra Nového Mesta nad Váhom.

celý článok...


16[upraviť kód]

Tunel Mala Kapela

Tunel Mala Kapela je jeden zo známych tunelov na diaľnici A1 v Chorvátsku a je dlhý 5,801 km (najdlhší v krajine). Tunel nesie meno podľa rovnomenného pohoria, ktoré prekonáva, a to na úseku BosiljevoJezerane. Je projektovaný celkom ako tri tunely; dva pre každý smer a jeden servisný. Severný portál Malej Kapely sa nachádza v nadmorskej výške 562 m n. m. a južný v 573 m n. m.. Prvý tubus bol otvorený v roku 2005, druhý v roku 2009.

celý článok...


17[upraviť kód]

Nový most

Nový most (pôvodne Most SNP) je jednopylónový, oceľový, cestný, zavesený most vejárového dizajnu cez Dunaj v Bratislave. Je to jediný most v Bratislave, ktorý nemá žiadny pilier v prúde rieky Dunaj, čím je to bratislavský most s najväčším hlavným rozpätím a tým vo všeobecnosti klasifikovaný ako najväčší v Bratislave. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby. Most patrí do asociácie World Federation of Great Towers, pričom je to 28. a najnižšia stavba tejto asociácie a súčasne jediná stavba tejto asociácie, ktorá slúži ako pylón mosta.

celý článok...


18[upraviť kód]

Rýchlostná cesta R3.svg

Rýchlostná cesta R3 (R3) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorej trasa je momentálne plánovaná od hraničného priechodu Trstená do Poľska ako pokračovanie poľskej DK7 cez Dolný Kubín, Martin, Kremnicu do Šášovského Podhradia.

Medzi Šahami a Dudincami sa bude križovať s R7, pri Zvolene sa spojí s R2, s ktorou sa potom napojí na R1 a povedú takto po Šášovské Podhradie, kde sa R3 odpojí, na úseku Martin - Ružomberok bude R3 prechádzať cez D1. Celková dĺžka R3 po Šášovské Podhradie bude asi 150 km, celkovo až po Šahy by mala mať asi 250 km. Po trase bude prechádzať E77 a R3 odľahčí dopravu na horskom priechode Kremnické Bane, ktorý sa nachádza na I/65. Výstavba si na takmer celej dĺžke R3 vyžiada presun ciest, korýt vodných tokov a inžinierskych sietí, v rámci ochrany životného prostredia bude vybudovaná kanalizácia s odlučovanám ropných látok a protihlukové bariéry.

celý článok...


19[upraviť kód]

Dopravná značka priechod pre chodcov

Priechod pre chodcov je miesto na ceste slúžiace pre prechádzanie chodcov na druhú stanu vozovky. Priechod pre chodcov je označený príslušnou dopravnou značkou, na Slovensku to je dopravná značka A 13 a IP 6. Priechod pre chodcov tiež môže byť doplnený semaforom. Umiestnený by mal byť iba na bezpečnom mieste, ktoré poskytuje chodcom aj vodičom dostatočný rozhľad. V poslednej dobe sa sprísňujú bezpečnostné požiadavky na prevedenie priechodov. Neodporúča sa ich výstavba cez vozovku s viacerými neoddelenými jazdnými pruhmi, doporučuje sa výstavba stredových ostrovčekov. Priechody pre chodcov sa označujú týmito dopravnými značkami:

  • V 6a, V 6b Priechod pre chodcov, respektíve Priechod pre chodcov s vodiacim pásom pre nevidiacich
  • IP 6 Priechod pre chodcov
  • A 13 Priechod pre chodcov.
celý článok...


20[upraviť kód]

3

Štátna cesta 3 (maď. 3-as főút, slov. aj Hlavná cesta 3) je maďarská 285 kilometrov dlhá hlavná cesta (resp. cesta I. triedy, maď. elsőrendű főút). Začína sa na takzvanom nultom kilometrovníku na Clark Ádám tér v Budapešti a prechádza mestami Gödöllő, Hatvan, Gyöngyös, Mezőkövesd, Emőd, Miškovec, Szikszó, Forov a končí na slovenskej štátnej hranici pri obci Tornyosnémeti. Na úseku Miškovec-Tornyosnémeti je súčasťou európskej cesty 71 a na slovenskom území na ňu nadväzuje cesta I/68.

Cesta bola vystavaná v 20. rokoch 19. storočia ako súčasť uhorskej štátnej dopravnej cesty Budapešť-Košice-Zborov (maď. Budapest-Kassa-Zboró állami közlekedési út). V súčasnosti je už do značnej miery z dôvodu existencie diaľnic M3 a M30 odbremenená od tranzitnej dopravy.

celý článok...


21[upraviť kód]

A1

Diaľnica A1 alebo Jadranská diaľnica (chorv. Autocesta A1, hovor. Dalmatina) je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica. Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb-Bosiljevo a Žuta Lokva-Ravča a E71 na úseku Záhreb-Dugopolje (Split).

Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 457,5 km medzi Záhrebom a Ravčou, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska. Vo výstavbe je úsek Ravča-Ploče dlhý 20,3 km, ktorý by mal byť po Vrgorac otvorený v roku 2011. V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli-Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami.

celý článok...


22[upraviť kód]

Most Apollo

Most Apollo je najnovší bratislavský most cez rieku Dunaj. Je to oblúkový most, teda je tvorený oblúkom, na ktorý sú pripevnené približne rovnobežné závesné oceľové laná, ktoré držia mostovku. Nachádza sa medzi Starým mostom a Prístavným mostom. Jeho rozpätie je 231 metrov, celková dĺžka premostenia vrátane estakád 835 metrov a dĺžka hlavného mostného poľa 517 metrov. Výška oblúka mosta je 36 metrov a most má 20 pilierov. Hmotnosť mostného poľa je 5 240 ton. Most Apollo bol nominovaný odborníkmi Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo spolu s ďalšími štyrmi najlepšími stavbami sveta na prestížnu cenu Opal Awards 2006. Ako jediná európska stavba, ktorá bola toho roku nominovaná ju aj získala. Most získal aj cenu Stavba roka 2006 na Slovensku v kategórií mostné objekty stavby.

celý článok...


23[upraviť kód]

Dopravná značka C7

Kruhový objazd alebo okružná križovatka (hovorovo aj kruháč) je zvláštny typ križovatky, ktorý je obvykle budovaný, aby sa zvýšila bezpečnosť dopravy. Rozdeľuje križovatku na niekoľko jednoduchších križovatiek s kruhom v strede, čím sa zjednodušia pravidlá prejazdu. Veľmi využívané sú vo Francúzsku a Veľkej Británii. Kruhový objazd je označený dopravnou značkou P 7 (Okružná križovatka), C 7 (Kruhový objazd). Vďaka jednoduchosti, s ktorou sa cez kruhový objazd prechádza a pravidlu, že prednosť má vozidlo na kruhovom objazde, je priepustnosť kruhového objazdu väčšia ako pri klasickej križovatke. Každý kruhový objazd má ale svoju kapacitu, ktorá ak sa prekročí, kruhový objazd sa zahltí. Najmä v mestách sú kruhové objazdy stavané aj ako okrasný prvok, pričom stredový kruh je vyzdobený kvetinami, sochami alebo vodotryskami ako je to zvykom v Francúzsku.

celý článok...


24[upraviť kód]

R4

Rýchlostná cesta R4 (R4) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dostavaní bude spájať hraničný priechod do Poľska Vyšný Komárnik so Svidníkom, Prešovom, Košicami a hraničným priechodom Milhosť do Maďarska. Na poľskej strane bude na R4 nadväzovať rýchlostná cesta S19, na maďarskej diaľnica M30. Medzi Prešovom a Košicami vedie ťah R4 po trase D1. Celková dĺžka R4 bude 137 km. Z toho cez D1 povedie 33 km, 25 km je už v prevádzke. Cez R4 bude vedená E50, E71 a E371. Na križovatkách Prešov - západ a Košické Oľšany sa bude križovať s D1, na križovatke Košice - juh sa spojí s R2. Takmer celá investícia si vyžiada úpravu korýt vodných tokov, preloženia inžinierskych sietí a cestných komunikácii.

celý článok...


25[upraviť kód]

Vyhláška o zavedení pravostrannej premávky

K zavedeniu jazdy vpravo „v primerane vhodnej dobe“ sa signatárske štáty vrátane Česko-Slovenska zaviazali v rámci dodatku k Parížskej dohode v roku 1926. V roku 1931 Česko-Slovensko prisľúbilo, že zmenu zavedie do piatich rokov. Bolo o nej však rozhodnuté až Opatrením Stáleho výboru Národného zhromaždenia č. 275/1938 Zb. zo dňa 10. novembra 1938. Účinnosť tohto ustanovenia bola stanovená na 1. mája 1939.

Obsadenie časti republiky dňa 15. marca 1939 Nemeckom však viedlo k urýchleniu účinnosti - výnosom vrchného veliteľa nemeckej armády von Brauchitscha bola pravostranná premávka v Protektoráte Čechy a Morava zavedená 17. marca 1939, v Prahe až od nedele 26. marca 1939 od 3 hodín ráno. Napríklad v Ostrave sa naopak jazdilo vpravo už od prvého dňa okupácie.

Na Slovensku bola pravostranná premávka zavádzaná v rokoch 19391941.

celý článok...


26[upraviť kód]

A6

Diaľnica A6 (nem. Autobahn A6, Nordostautobahn, slov. Severovýchodná diaľnica) je 22 kilometrov dlhá rakúska diaľnica, ktorá spája diaľnicu A4 pri obci Bruckneudorf so slovenskou štátnou hranicou pri Kittsee. Diaľnica prechádza spolkovými krajinami Dolné Rakúsko a Burgenland a nahradila dovtedy používané spolkové cesty 9 a 50. Cesta je súčasťou európskej cesty 58 a na slovenskej strane na ňu nadväzuje diaľnica D4.

Prvotné plány na výstavbu A6 vznikli v roku 1995. Ďalej nasledovali mesiace príprav a posudzovania jednotlivých variantov. Definitívne trasovanie a kompletný projekt boli schválené v marci 2003. Výstavba sa začala 26. novembra 2004 a slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 19. novembra 2007. Výstavba diaľnice si vyžiadala investíciu v celkovej výške 146 miliónov eur.

celý článok...


27[upraviť kód]

Hraničný priechod

Hraničný priechod je miesto na štátnej hranici, cez ktoré je možný pohyb alebo doprava v jednom alebo v oboch smeroch. V európskych štátoch, ktoré nepatria do Schengenského priestoru, sa vykonáva hraničná kontrola alebo aj colná a pasová kontrola. Na tento účel sú na hraničných prechodoch určené kontrolné stanovištia. Existujú rôzne druhy hraničných prechodov podľa spôsobu dopravy: cestné, železničné, lodné, pešie, cyklistické a letištné. Delia sa podľa toho, či slúžia na malý alebo bežný pohraničný styk.

celý článok...


28[upraviť kód]

M1

Diaľnica M1 (maď. Autópálya M1, M1-es autópálya) je 172 kilometrov dlhá diaľnica v Maďarsku, ktorá začína v hlavnom meste Budapešť a pokračuje západným smerom cez mestá Tatabánya a Győr až na rakúsku štátnu hranicu pri obci Hegyeshalom. Po celej dĺžke diaľnice je vedená európska cesta 60 a na úseku Budapešť-Levél (medzi križovatkami s M0 a M15) aj E65 a E75.

Diaľnica M1 patrí medzi najstaršie v krajine - jej výstavba sa začala v roku 1964. Po vyše tridsiatich rokoch, v roku 1996, bol dokončený posledný chýbajúci úsek pri pohraničnej obci Hegyeshalom. Úsek medzi Győrom a rakúskou hranicou, ktorý bol postavený v prvej polovici 90. rokov bol prvým, ktorý bol financovaný pomocou súkromného kapitálu.

Význam diaľnice výrazne vzrástol po páde železnej opony a v súčasnosti patrí medzi najvyťaženejšie v krajine. Priemerná denná hustota dopravy na M1 sa pri Budapešti pohybuje okolo 100 tisíc vozidiel, pri Győre je to približne 30 tisíc vozidiel.

celý článok...


29[upraviť kód]

Estakáda Považská Bystrica

Estakáda Považská Bystrica je diaľničný most, ktorý prechádza priamo mestom Považská Bystrica. Je súčasťou diaľnice D1 a jej úseku Sverepec – Vrtižer. Most po dokončení výrazne odľahčil dopravnú situáciu v meste, pretože cez mesto prechádzala doprava z D1. Dizajn mosta v mestskej zástavbe dotvára večerné osvetlenie a sivo-zelený náter betónových konštrukcií.

S dĺžkou 968,73 m je estakáda najdlhším mostným dilatačným celkom na Slovensku. Most má 10 polí pričom najväčšie polia majú rozpätie 122 m. Most je rovnako prvým diaľničným mostom na Slovensku, ktorého nosná konštrukcia nesie celý diaľničný profil, a v priečnom smere ju podopiera iba jedna podpera.

celý článok...


30[upraviť kód]

Dopravná značka A2a.svg

Dopravné značky sú jednoduché piktogramy určené na riadenie a reguláciu cestnej premávky na pozemných komunikáciách. Značky upozorňujú účastníkov cestnej premávky na nebezpečenstvo, ukladajú im zákazy, príkazy alebo obmedzenia, poskytujú informácie alebo spresňujú, doplňujú alebo obmedzujú význam inej značky. Význam značiek stanovujú Pravidlá cestnej premávky.

celý článok ...


31[upraviť kód]

A1 St Pölten Süd.JPG

Diaľnica A1 (nem. Autobahn A1 alebo Westautobahn, slov. Západná diaľnica) je 291,959 km dlhá rakúska diaľnica vedúca z Viedne cez Sankt Pölten, Linec, Salzburg až na štátnu hranicu s Nemeckom. Prechádza štyrmi spolkovými krajinami - okrem Viedne ešte cez Dolné Rakúsko, Horné Rakúsko a Salzbursko.

Po celej svojej dĺžke je súčasťou európskej cesty 60. Okrem toho medzi križovatkami Linz a Salzburg sa trasa diaľnice zhoduje s trasou E55 a na úseku Salzburg - nemecká hranica je súčasťou E52.

Diaľnica A1 patrí medzi najdôležitejšie diaľnice v Rakúsku. Je význam i zaťaženie vzrástlo po páde železnej opony a otvorení hraníc krajín tzv. Východného bloku. Na nemeckej strane na rakúsku A1 nadväzuje diaľnica A8 smerujúca do Mníchova.

celý článok ...


32[upraviť kód]

Rýchlostná cesta R8.svg

Rýchlostná cesta R8 (R8) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po vybudovaní spojí Nitru, Topoľčany a Bánovce nad Bebravou. Rýchlostná cesta povedie v koridore cesty I. triedy číslo 64 a spojí rýchlostné cesty R1 a R2. Celková dĺžka R8 bude 54,64116 km a nepovedie po nej žiadna európska cesta. S výstavbou rýchlostnej cesty sa počíta v rokoch 20132020.

Zaradenie tohto ťahu do siete rýchlostných ciest Slovenska bolo zvažované už dávnejšie, no definitívny prísľub na vypracovanie štúdií a podkladov pre začatie stavby dala vláda Slovenskej republiky uznesením č. 492/2008. Pôvodne sa počítalo s vyústením R8 do R2 pri obci Hradište, no nakoniec sa uprednostnila trasa po Bánovce nad Bebravou. V štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) sa posudzuje výhodnosť troch hlavných variantov s dĺžkami 54,64116 km, 56,54203 km a 53,74952 km. Rýchlostná cesta R8 bola do zoznamu rýchlostných ciest zaradená nadobudnutím platnosti zákona o premávke na pozemných komunikáciách (cestný zákon) 1. februára 2009.

celý článok...


33[upraviť kód]

Rýchlostná cesta H2

Rýchlostná cesta H2 (slovin. Hitra cesta H2, Hitra cesta skozi Maribor, Zahodna obvoznica Maribora) je rýchlostná cesta v Slovinsku tvoriaca obchvat centra mesta Maribor. Cesta bola vybudovaná v rokoch 19792001. V roku 2009 bola H2 ako obchvat nahradená novým vonkajším obchvatom, ktorý tvoria diaľnice A1 a A2.

celý článok...


34[upraviť kód]

Diaľnica M0

Diaľnica M0 (maď. Autóút/Autópálya M0, M0-s autópálya/autóút) je maďarská diaľnica (čiastočne rýchlostná cesta), ktorá po svojom vybudovaní vytvorí obchvat hlavného mesta Budapešť. Celková dĺžka cesty bude 108 kilometrov a budú po nej prechádzať európske cesty E71, E73 a E75.

Z celkovej plánovanej dĺžky 108 km je v súčasnosti v prevádzke 79 km. Vo výstavbe je 6,6 km dlhý úsek, ktorý nahradí takzvanú M0a neďaleko križovatky s M5 pri meste Gyál. V súčasnosti musí tranzitná doprava pri prechode M0 prechádzať 5 kilometrov cez diaľnicu M5. Táto obchádzka bude otvorením novej časti M0 odstránená a M0a bude prečíslovaná na M51.

celý článok...


35[upraviť kód]

D3

Diaľnica D3 (D3, Kysucká diaľnica) je diaľnica na Slovensku, ktorá po dokončení spojí Žilinu a hraničný priechod Skalité do Poľska. Jej celková dĺžka bude 61 km. Na tejto diaľnici sa bude nachádzať päť tunelov, z ktorých jeden, tunel Horelica je už v prevádzke. Ostatné tunely budú tunel Považský Chlmec, tunel Kysuca, tunel Svrčinovec a tunel Poľana. Na D3 sa tiež bude nachádzať viacero mostov.

celý článok...


36[upraviť kód]

A4

Diaľnica A4 (chorv. Autocesta A4, Varaždinska autocesta, Autocesta Zagreb-Goričan) je diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája maďarskú štátnu hranicu pri obci Goričan s hlavným mestom Záhreb. Po jej trase vedú európske cesty E65 a E71.

Diaľnica A4 je spoplatnená na dĺžke 76,2 km od výjazdu Goričan po križovatku Sveta Helena. Pokračovanie od Záhrebu, rovnako ako i krátky úsek od štátnej hranice po prvý výjazd je bez úhrady. Mýtne poplatky sa vyberajú v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde, respektíve na konci spoplatneného úseku. Priemerná cena za kilometer je približne 0,47 chorvátskej kuny. Diaľnicu A4 spravuje na celej jej dĺžke štátna spoločnosť Hrvatske autoceste (HAC).

celý článok...


37[upraviť kód]

D1

Diaľnica D1 (D1) je najvýznamnejšia a najdlhšia slovenská diaľnica, ktorá po svojom dokončení spojí Bratislavu s hraničným priechodom Záhor na štátnej hranici s Ukrajinou cez Trnavu, Trenčín, Žilinu, Poprad, Prešov, Košice a Michalovce. Je súčasťou vetvy "A" 5. paneurópskeho koridoru s trasou (Terst) - Bratislava - Žilina - Košice - (Užhorod - Ľvov) a európskych ciest E50, E58, E75, E442 a E571.

Diaľnica D1 je vo výstavbe od roku 1972 a v súčasnosti je z nej sprevádzkovaných takmer 320 kilometrov, čo je skoro 62 percent z celkovej plánovanej dĺžky 515,621 kilometra. I napriek rôznym stanoveným termínom jej dokončenia z minulosti (roky 1990, 2000, 2005, či 2010), bude prejazdná v celej svojej dĺžke najskôr až v roku 2018. Výstavba diaľnice je náročná najmä v kopcovitom teréne medzi Žilinou a Prešovom. Len medzi týmito dvoma mestami sa v budúcnosti bude nachádzať až jedenásť tunelov z celkovou dĺžkou takmer 27 kilometrov. Dvanásty tunel Dargov sa bude nachádzať východne od Košíc a vo výstavbe bude až od roku 2014. V súčasnosti sú z týchto dvanástich tunelov v prevádzke len tri - Tunel Branisko (4 975 m), Tunel Lučivná (250 m) a Tunel Bôrik (999 m). Najdlhší z tunelov na diaľnici D1 bude Tunel Višňové, ktorý bude merať 7 460 metrov a bude sa nachádzať medzi Žilinou a Martinom.

celý článok...


38[upraviť kód]

Dopravná značka IP23a.svg

Diaľnica alebo neodborne autostráda je v jednotlivých štátoch rôzne definovaný druh viacpruhovej cestnej komunikácie, ktorá slúži na rýchle dopravné spojenie medzi dôležitými centrami, a ktorá má len mimoúrovňové križovatky.

Na Slovensku je diaľnica podľa §4 135/1961 Zb. pozemná komunikácia budovaná ako "smerovo rozdelená s obmedzeným pripojením a prístupom, vyhradená len pre motorové vozidlá s určenou povolenou rýchlosťou podľa osobitného predpisu (v súčasnosti 315/1996) s mimoúrovňovými kríženiami a križovatkami s ostatnými komunikáciami".

Etapové budovanie diaľnice v polovičnom profile je prípustné, projektová dokumentácia sa však musí vypracovať rámcovo pre celé uvažované diaľničné dielo a polovičný profil diaľnice sa z hľadiska dopravy označí ako cesta pre motorové vozidlá, ak spĺňa technické podmienky cestu pre motorové vozidlá. Z hľadiska cestnej premávky, teda podľa 315/1996 Z.z., je diaľnica pozemná komunikácia označená dopravnou značkou "diaľnica".

celý článok...


39[upraviť kód]

Bundesautobahn 1 number.svg

Diaľnica A1 (nem. Bundesautobahn 1, Autobahn 1, resp. skrátene BAB 1, A 1) je 732 kilometrov dlhá diaľnica v Nemecku. Spája šlezvické mesto Heiligenhafen na pobreží Baltského mora so Saarbrückenom v Sársku, pričom prechádza významnou Rýnsko-rúrskou konurbáciou. Diaľnica ešte nie je kompletne dobudovaná - na jej začiatku je zatiaľ len v polovičnom profile a medzi Blankenheimom a Daunom zatiaľ chýba.

Okrem klasického označenia A1 sa diaľnica na niektorých úsekoch zvykne označovať aj inými názvami, ktoré sú pozostatkom etapovitej výstavby. Na samom začiatku je medzi Hamburgom a Heiligenhafenom označovaná ako Vogelfluglinie. Medzi mestom Lübeck a Porúrím je zaužívaný názov Hansalinie a medzi križovatkami Kolín-západ (Kreuz Köln-West) a Vulkaneifel (Dreieck Vulkaneifel) názov Eifelautobahn.

celý článok...


40[upraviť kód]

Sinnbild Autobahnkreuz.svg

Mimoúrovňová križovatka (MÚK) je križovatka, kde sa jednotlivé pruhy krížia v rôznych úrovniach a znižuje sa počet kolíznych bodov.

MÚK zaisťujú všetky kríženia na rýchlostných cestách a diaľniciach. Taktiež sa stavajú v miestach, kde je veľká intenzita dopravy, prípadne v miestach s priaznivými výškovými pomermi.

Na cestách s obmedzeným prístupom (t.j. na diaľniciach a rýchlostných cestách) sa MÚK obvykle stavajú vo vzdialenostiach 5–15 km.

celý článok...


41[upraviť kód]

CZ traffic sign IS16a - D8.svg

Diaľnica D8 (čes. Dálnice D8, D8, Ústecká dálnice, Via Porta Bohemica) je diaľnica v Česku, ktorá začína v Prahe a vedie cez Roudnicu nad Labem, Lovosice a Ústí nad Labem na nemecké hranice, kde nadväzuje na nemeckú diaľnicu A17.

Zaujímavosťou je, že prvý úsek, ktorý bol uvedený do prevádzky, sa nachádza pri Ústí nad Labem. Úsek Lovosice - Ústí nad Labem nie je zatiaľ vo výstavbe, lebo celý proces zablokovali ekológovia - diaľnica má vesť cez chránenú krajinnú oblasť. Preto by mal byť tento úsek uvedený do prevádzky až v roku 2012 (namiesto pôvodného termínu 2010).

V celom úseku po nej vedie európska cesta 55. Plánovaná dĺžka diaľnice je 94,456 km a bude mať 4 tunely (Libouchec a Panenská boli dokončené v roku 2006, v Českom středohoří sa majú vystavať ešte dva), čo je najviac v Česku.

celý článok...


42[upraviť kód]

R2

Rýchlostná cesta R2 (R2) je plánovaná rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá povedie v koridore cesty I/50 od štátnej hranice s Českom po diaľničnú križovatku Košice - juh.

Na svojej trase sa bude križovať s diaľnicou D1 (Chocholná) a rýchlostnými cestami R8 (Bánovce nad Bebravou), R1 (Žiar nad Hronom a Zvolen), R3 (Žiar nad Hronom a Zvolen), R7 (Lučenec) a R4 (Košice, juh).

Na úseku Žiar nad Hronom - Zvolen bude R2 v peáži s rýchlostnými cestami R1 a R3. R2 bude vybudovaná na trasách európskych ciest E58, E77, E571 a E572.

celý článok...


43[upraviť kód]

M30 (Hu) Otszogletu kek tabla.svg

Diaľnica M30 (maď. Autópálya M30, M30-as autópálya) je diaľnica v Maďarsku, ktorá spája mesto Miškovec s diaľnicou M3 do Budapešti. V súčasnosti je 28 kilometrov dlhá, no v pláne je pokračovanie na slovenskú štátnu hranicu pri Tornyosnémeti, kde sa napojí na rýchlostnú cestu R4.

V súčasnosti prevádzkovaný úsek bol vo výstavbe v rokoch 20022004. V roku 2002 bolo odovzdaných prvých šesť kilometrov po obec Emőd. O rok neskôr bola M30 predĺžená po výjazd Nyékládháza/Tiszaújváros (14 km) a 2. decembra 2004 až po obec Felsőzsolca východne od Miškovca.

celý článok...


44[upraviť kód]

A2-AT.svg

Diaľnica A2 (nem. Autobahn A2, Südautobahn, slov. Južná diaľnica) je 377,330 km dlhá rakúska diaľnica spájajúca Viedeň s Grazom, Klagenfurtom a Villachom. Končí sa na hraničnom prechode s Talianskom Maglern-Coccau neďaleko obce Arnoldstein. Diaľnica prechádza spolkovými krajinami Burgenland, Dolné Rakúsko, Viedeň, Štajersko a Korutánsko. Na talianskej strane na ňu nadväzuje diaľnica A23, nazývaná aj Alpsko-jadranská diaľnica.

Na úseku medzi Viedňou a Grazom je súčasťou európskej cesty 59. Na výjazde Ilz/Fürstenfeld, asi 40 kilometrov od Grazu sa na A2 pripája E66, Tá sa odpája na križovatke Villach, no smerom do Talianska ju nahrádza E55.

celý článok...


45[upraviť kód]

D414

Štátna cesta 414 v Chorvátsku sa nachádza v Dubrovnícko-neretvianskej župe a prechádza naprieč polostrovom Pelješac. Je dlhá 64,7 kilometra a spája mestá Orebić a Ston, pričom z nej odbočujú spojné cesty k ďalším významným prístavom polostrova. V osade Donja Banda je to D415 do Trpanja a pred prístavom Prapratno D416. Z týchto prístavom smerujú trajekty na ostrovy Korčula a Mljet a takisto aj do pevninského prístavu Ploče.

celý článok...


46[upraviť kód]

Rýchlostná cesta R6.svg

Rýchlostná cesta R6 (R6) je rýchlostná cesta na Slovensku, ktorá po svojom dobudovaní bude spájať D1 (križovatka Beluša) s Púchovom a hraničným priechodom do Česka pri Lysej pod Makytou. Nachádzať sa bude v koridore I/49 a prechádzať bude cez mierne zvlneným terénom.

celý článok...


47[upraviť kód]

S1-AT.svg

Rýchlostná cesta S1 (nem. Schnellstraße S1, Wiener Außenring Schnellstraße) je rýchlostná cesta v Rakúsku, ktorá bude po svojom dokončení prechádzať spolkovými krajinami Dolné Rakúsko a Viedeň a vytvorí východný obchvat hlavného mesta. V súčasnosti sú v prevádzke dva úseky tejto rýchlostnej cesty, a to Vösendorf-Schwechat a Süßenbrunn-Korneuburg v celkovej dĺžke 39,7 kilometra. Zvyšok medzi Schwechatom a Süßenbrunnom je v štádiu príprav a jeho dokončenie sa plánuje na rok 2018.

Južný úsek Vösendorf-Schwechat spája diaľnice A2 a A22 s diaľnicou A4, ktorá smeruje na východ na Slovensko a do Maďarska. Výrazne sa tak časovo skrátil prejazd Viedňou a odbremenili sa i vnútromestské komunikácie. Severný úsek Süßenbrunn-Korneuburg zas prepája diaľnice A22 a A5 s rýchlostnou cestou S2 na severných predmestiach hlavného mesta. Otvorený bol postupne v rokoch 20092010 a vystavaný bol za pomoci súkromného kapitálu.

celý článok...


48[upraviť kód]

Tabliczka E30.svg

Európska cesta 30 (E30) je európska cesta, ktorá vedie cez Európu v smere zo západu na východ. Jej výhodná časť je dôležitou spojnicou medzi Ruskom a západnou Európou.

celý článok...


49[upraviť kód]

Cesta I. triedy číslo 68.svg

Cesta I. triedy je cesta, ktorá má význam pre medzinárodnú a vnútroštátnu dopravu. Zabezpečujú bez prerušenia prepojenie sídel krajov a hraničných priechodov.

Cesta I. triedy môže začínať a končiť na štátnej hranici alebo cestnej komunikácii vyššieho alebo rovnakého dopravného významu, teda diaľnici, rýchlostnej ceste alebo ceste I. triedy.

K 1. januáru 2005 sa na Slovensku nachádzalo 3 263,284 km ciest I. triedy, čo predstavuje 18,76% z celkovej dĺžky cestnej siete Slovenska.

Podľa STN 736101 je základná rámcová kategorizácia ciest prvej triedy kategória C11,5/80,70,60. Ak táto kategória pre dvojpruhové komunikácie nepostačuje, použije sa kategorizácia pre štvorpruhové komunikácie C22,5/100,80,70. Kategória C11,5 určuje minimálne šírkové usporiadanie komunikácie s medzinárodnou dopravou (európske cesty). Pri ostatných cestách I. triedy je možné použiť kategóriu C9,5, ak je postačujúca.

Cesta I. triedy by mala vzhľadom na technické parametre zabezpečiť rýchlu a bezpečnú dopravu, najmä tranzitnú a obchádzať mestá a obce.

Na Slovensku sú cesty I. triedy označené I/číslo cesty a modrou tabuľkou s bielym číselným (prípadne doplnkovým písmenom) označením komunikácie.

celý článok...


50[upraviť kód]

Motorway-A3-Hex-Green.svg

Diaľnica A3 (chorv. Autocesta A3, Posavska autocesta, Autocesta Zagreb-Lipovac) je 306,4 km dlhá diaľnica v Chorvátsku, ktorá spája hraničný priechod Bregana s hlavným mestom Záhreb a pokračuje Posávskou oblasťou až k srbskej štátnej hranici pri obci Lipovac.

Diaľnica sa nachádza na trasách troch európskych ciest. Po celej dĺžke diaľnice vedie E70 a na úseku Buzin-Ivanja Reka E65 a E71. Na slovinskom území na ňu nadväzuje tamojšia diaľnica A2, v Srbsku zas diaľnica 1.

celý článok...


51[upraviť kód]

Strada Statale 693 Italia.svg

Štátna cesta 693 (tal. Strada statale 693 dei Laghi di Lesina e Varano), známa aj pod názvom Strada a Scorrimento Veloce (SSV) del Gargano (doslovne Garganská cesta pre motorové vozidlá) je 60,4 kilometra dlhá štátna cesta v Taliansku, v regióne Apúlia.

Cesta patrí medzi hlavné prístupové komunikácie na polostrov Gargano. Začína sa na diaľničnom výjazde Poggio Imperiale, kde sa odpája od diaľnice A14 a pokračuje východným smerom okolo obcí Lesina, Cagnano Varano a Ischitella a končí pri obci Vico del Gargano, odkiaľ pokračuje cesta SP 144 smerom do turistických letovísk Peschici a Vieste.

celý článok...


52[upraviť kód]

Državna cesta D8.svg

Štátna cesta 8 alebo Jadranská magistrála (chorv. Državna cesta 8, D8, Jadranska magistrala) je 643,1 kilometrov dlhá cesta, ktorá vedie od hraničného priechodu Pasjak so Slovinskom cez mestá Rijeka, Zadar, Šibenik, Split, Opuzen a Dubrovnik až na hraničný priechod Karasovići do Čiernej Hory. Je najdlhšou štátnou cestou v krajine. Na úseku Klek-Zaton Doli je cesta prerušená bosniansko-hercegovinským teritóriom okolo mesta Neum. Tu ju dopĺňa magistrála 2.

Pred dokončením diaľnic A1, A6 a A8 (postupne v rokoch 20012007), bola D8 jednou z najvyťaženejších ciest Chorvátska, a to najmä v letnej sezóne. Spája totiž všetky chorvátske letoviská pri Jadranskom mori. D8 však nie je výhodnou alternatívou ku diaľniciam kvôli početným úrovňovým križovaniam, množstvom prejazdov cez zastavané územie a takisto aj z dôvodu, že cesta takmer dokonale kopíruje veľmi členité chorvátske pobrežie.

celý článok...


53[upraviť kód]

D1

Diaľnica D1 (čes. Dálnice D1, Brněnská dálnice, D1) je najstaršia a najdlhšia česká diaľnica, ktorá spája Prahu s Brnom a v budúcnosti bude pokračovať cez Ostravu na poľské hranice pri Bohumíne. Je súčasťou IV. paneurópskeho koridoru Berlín/Norimberg - Praha - Bratislava - Budapešť - Constanţa/Solún/Istanbul. História diaľnice siaha až do 30. rokov 20. storočia (niektoré mosty a časti diaľničného telesa sú použité z nedostavanej protektorátnej diaľnice), v časoch normalizáce mala byť hlavnou osou vtedajšej Česko-slovenskej republiky, v súčasnosti je jej hlavný a najvýznamnejší úsek z Prahy do Brna najvyťaženejší v Česku.

celý článok...