František (pápež): Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Marek Jurík (diskusia | príspevky)
1 047 editací
Bez shrnutí editace
Riadok 806: Riadok 806:
|[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]])
|[[Reykjavík|Reykjavícka diecéza]] ([[Island]])
|diecézny biskup
|diecézny biskup
⚫
|-
⚫
| rowspan="2" |Mons. [[John Stephen Pažak]] CSsR
⚫
| rowspan="2" |[[7. máj]] [[2016]]
|[[Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia]] ([[Kanada]])
|apoštolský administrátor
|-
|Gréckokatolícka eparchia [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]] ([[Spojené štáty|USA]])
|eparcha
|-
|-
| rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]]
| rowspan="2" |Mons. [[Marek Forgáč]]
Riadok 838: Riadok 830:
|eparcha
|eparcha
|-
|-
| rowspan="2" |Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]]
|Mons. [[Cyril Vasiľ|Cyril Vasiľ SJ]]
| rowspan="2" |[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref>
|[[20. január]] [[2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“| url = https://www.vaticannews.va/sk/cirkev/news/2020-01/arcibiskup-cyril-vasil-bol-menovany-za-apostolskeho-administrato.html| vydavateľ = vaticannews.va| dátum vydania = 2020-01-20| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-01-21| miesto = Vatikán| jazyk =}}</ref>
|[[Košická gréckokatolícka eparchia]]
|[[Košická gréckokatolícka eparchia]]
|apoštolský administrátor ''sede plena''
|apoštolský administrátor ''sede plena''
|-
|-
⚫
| rowspan="2" |Mons. [[Ján Kuboš]]
⚫
|Titulárne sídlo [[Ptolemaie]]
⚫
| rowspan="2" |25. marec 2020
⚫
|titulárny arcibiskup
|[[Spišská diecéza]]
|pomocný biskup
⚫
|-
⚫
|Titulárne sídlo Quiza
⚫
|titulárny biskup
|}
|}


Verzia z 11:59, 25. marec 2020

František
Franciscus
266. rímsky biskup
František
Erb František
 Miserando atque eligendo
„Poľutovaniahodný, ale vyvolený“
František - podpis
Funkcie a tituly
Pontifikát
13. marec 2013 – súčasnosť
Predchodca Benedikt XVI.
Arcibiskup buenosaireský
28. február 1998 – 13. marec 2013
Predchodca Antonio Quarracino Mario Aurelio Poli Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Občianske menoJorge Mario Bergoglio
Narodenie17. december 1936 (87 rokov)
Buenos Aires, Argentína
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Rehoľník
RehoľaSpoločnosť Ježišova
Večné sľuby22. apríl 1973 (36 rokov)
Kňaz
Kňazská vysviacka13. december 1969 (32 rokov)
Ramón José Castellano
emeritný arcibiskup córdobský
Biskup
Menovanie20. máj 1992 (55 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia27. jún 1992 (55 rokov)
SvätiteľAntonio Quarracino
arcibiskup buenosaireský
SpolusvätiteliaUbaldo Calabresi
apoštolský nuncius v Argentíne
Emilio Ogñénovich
biskup mercedeský
Kardinál
Menovanie21. február 2001 (64 rokov)
Ján Pavol II.
Stupeňkardinál-kňaz
Titulárny kostolSan Roberto Bellarmino
Pápež
Voľba13. marec 2013 (76 rokov)
Intronizácia19. marec 2013 (76 rokov)
Odkazy
Spolupracuj na Commons František
Kompletný zoznam pápežov

František (lat. Franciscus), vl. menom Jorge Mario Bergoglio, SJ (* 17. december 1936, Buenos Aires, Argentína) je 266. pápež Katolíckej cirkvi, rímsky biskup a panovník štátu Vatikán zvolený v konkláve dňa 13. marca 2013.[1] Je prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu (z Argentíny), prvým pápežom, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole, prvým pápežom z južnej pologule a po viac ako 1270 rokoch od smrti Gregora III. prvým pápežom, ktorý sa nenarodil v Európe.[2] Podľa Františkových vlastných slov má byť jeho pontifikát krátky.[3]

Narodil sa v Buenos Aires v Argentíne. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený v roku 1969. Medzi rokmi 1973 až 1979 pôsobil ako provinciál Spoločnosti Ježišovej v Argentíne. Roku 1998 sa stal biskupom buenosaireským a za kardinála ho vymenoval sv. Ján Pavol II. v roku 2001. Cirkev v Argentíne viedol aj počas nepokojov v Argentíne v decembri 2001. Vlády Néstora Kirchnera a Cristiny Fernándezovej Kirchnerovej ho považovali za svojho politického rivala. Po rezignácii pápeža Benedikta XVI. dňa 28. februára 2013 konkláve zvolilo 13. marca 2013 kardinála Bergoglia za nového pápeža. Zvolil si meno František na počesť svätého Františka z Assisi.

Pápež František je známy pre svoju pokoru, dôraz na Božie Milosrdenstvo, záujem o chudobných a odhodlanie viesť medzináboženský dialóg. Je uznávaný za to, že má menej formálny vzťah k úradu pápeža než jeho predchodcovia, napríklad, že sa rozhodol radšej žiť v Dome svätej Marty, než aby obýval pápežský apartmán v Apoštolskom paláci, ako to robili predchádzajúci pápeži. Zastáva názor, že Cirkev by mala byť viac otvorená. Nepodporuje neovládaný kapitalizmus, marxizmus, alebo marxistické verzie Teológie oslobodenia. František sa drží tradičných cirkevných pohľadov v otázkach interrupcií, manželstva, vysvätení žien za kňazov a celibátu.[4]Je proti konzumizmu a podporuje snahy o zvrátenie klimatickej zmeny, na čo sa jeho pontifikát zameriava s vyhlásením v encyklike Laudato si'.

V medzinárodnej diplomacii sa pričinil o dočasné úplné znovuobnovenie diplomatických stykov medzi Spojenými štátmi a Kubou a podporoval prípady migrantov počas európskej a stredoamerickej migračnej krízy. Od roku 2018 je známy ako kritik neo-nacionalizmu.

Svätý Otec František čelí otvorenej kritike, najmä z kruhov teologických konzervatívcov, na jeho konanie v niektorých otázkach, napríklad keď publikáciou Amoris laetitia (slov. Radosť lásky) umožnil niektorým občiansky rozvedeným a znovuzosobášeným katolíkom pristúpiť k Sviatosti Eucharistie, alebo jeho konanie v otázke údajného krytia sexuálnych škandálov duchovných, proti ktorému vydal motu proprio s názvom Vos estis lux mundi.

Biografia

Jorge Mario Bergoglio sa narodil v Buenos Aires ako jedno z piatich detí talianskych prisťahovalcov z kraja Piemont. Jeho otec Mário José Bergoglio bol železničným pracovníkom.[5] Jeho matka sa volala Regina Mária Sívori.

Získal titul magistra chémie na Univerzite Buenos Aires (špa. Universidad de Buenos Aires). V 21 rokoch sa rozhodol byť kňazom.

Kňazské pôsobenie

Bergoglio vstúpil do Spoločnosti Ježišovej dňa 11. marca 1958 a študoval za kňaza v jezuitskom seminári vo Villa Devoto (časť Buenos Aires).[6]

V roku 1960, Bergoglio získal certifikát z filozofie z „Colegio Máximo San José“ v San Miguel. V rokoch 1964 a 1965 učil literatúru a psychológiu na „Colegio de la Inmaculada“ (stredná škola) v provincii Santa Fe v Argentíne, a roku 1966 učil rovnaké predmety na „Colegio del Salvador“ v Buenos Aires.

V roku 1967, keď dokončil štúdium teológie prijal kňazskú vysviacku, ktorú mu udelil arcibiskup Ramón José Castellano. Bolo to 13. decembra 1969. Sľuby zložil 22. apríla 1973. Potom pôsobil ako profesor teológie a argentínsky provinciál jezuitov (v rokoch 1973 až 1979).

Erb kardinála Bergoglia

V roku 1980 bol pozvaný ako rektor seminára v „San Miguel“. V tejto funkcii slúžil až do roku 1986. Neskôr pracoval na doktorskej dizertácii na „Sankt Georgen“ v Nemecku. Potom sa vrátil do Argentíny, aby slúžil ako spovedník a duchovný riaditeľ v Córdobe.

Biskup

20. mája 1992 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa v Buenos Aires, biskupskú vysviacku prijal 27. júla toho istého roku z rúk arcibiskupa Buenos Aires kardinála Antonia Quarracina. V júli 1997 bol vymenovaný za arcibiskupa koadjútora. Funkcie arcibiskupa sa ujal 28. februára 1998 po smrti kardinála Quarracina. Od r. 1998 bol aj ordinárom pre východných katolíkov v Argentíne, teda pre tých, ktorí v krajine nemali svoju eparchiu.[7][8]

Kardinál

Pri konzistóriu 21. februára 2001 ho pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála. Ako kardinál bol Bergoglio vymenovaný na päť administratívnych pozícií v rímskej kúrii:

Kardinál Bergoglio sa stal známy pre osobnú pokoru, dogmatický konzervativizmus a záväzok k sociálnej spravodlivosti. Jeho jednoduchý štýl prispel k jeho povesti pokory.

Žil v malom byte, skôr než v honosnej biskupskej rezidencii. Používal verejnú dopravu namiesto limuzíny.

Pri konkláve v roku 2005 bol považovaný za jedného z možných nástupcov zosnulého pápeža. Od 8. novembra 2005 až do roku 2011 (dve trojročné funkčné obdobia) bol predsedom Argentínskej biskupskej konferencie.

Pápež František počas príhovoru po svojom zvolení

Rímsky pápež

Po konkláve v roku 2013 sa 13. marca po piatej voľbe stal o 19:06 SEČ (UTC+1) 266. pápežom. Vybral si meno František podľa svätého Františka z Assisi.[9] Oficiálne sa jeho meno uvádza bez rímskej číslice.[2] Pred verejnosť vystúpil na balkóne vo Vatikáne o 20:22 SEČ.[10]

Iba niekoľko hodín po svojom zvolení poslal pápež František list hlavnému rímskemu rabínovi Riccardovi di Segnimu, v ktorom píše o svojom odhodlaní „prispieť k pokroku vo vzťahoch medzi židmi a katolíkmi“, ku ktorému došlo od druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965).[11][12][13]

Veľmajster slobodomurárskej lóže Grande Oriente d’Italia Gustavo Raffi 14. marca 2013 napísal: „S pápežom Františkom nič nebude ako predtým. Je to zástanca chudobných, ktorý má ďaleko ku Kúrii. Jeho prvé slová sú bratstvo, ochota k dialógu a otvorenosť k súčasnému svetu, k veriacim i neveriacim.“[14]

Zástanca teológie oslobodenia Leonardo Boff verí, že pápež František je mužom, ktorý zreformuje pápežstvo a zmení katolícku cirkev.[15]

Svojho úradu sa ujal na sviatok svätého Jozefa 19. marca 2013 slávnostnou svätou omšou na Námestí svätého Petra vo Vatikáne.

Pápež František sa ako tretí rímsky biskup v histórii 10. mája 2013 stretol s koptským alexandrijským pápežom Tawadrosom II.[16]

28. septembra 2013 zriadil František osemčlennú „Radu kardinálov“, ktorá má pápežovi pomáhať pri spravovaní Cirkvi a vo veci závažných otázok týkajúcich sa Cirkvi.[17] Stretávať sa s pápežom začali 1. októbra 2013 a riešili vyše osemdesiat dokumentov, ktoré sa nazhromaždili od apríla.[18]

Pápež František sa stal osobnosťou roka 2013 časopisu Time.[19][20]

Pápež František sa 12. februára 2016 osobne stretol s pravoslávnym patriarchom Moskvy a celej Rusi Kirillom. Historické prvé stretnutie rímskeho pápeža a moskovského patriarchu sa odohralo na Kube v Havane, pred začiatkom apoštolskej cesty pápeža Františka do Mexika a návštevy patriarchu Kirilla na Kube. Zo stretnutia vyšla spoločná deklarácia s 30 bodmi.[21]

Svojou apoštolskou exhortáciou Amoris laetitia vyvolal diskusiu o možnosti pristupovania k sviatostiam rozvedených a civilne znovuzosobášených katolíkov.[22]

Pápež František počas návštevy Čile 15. januára 2018 uviedol, že „svet je jeden incident od nukleárneho holokaustu, aký ľudstvo ešte nezažilo a nevie si ani predstaviť“.[23][24]

Pápež František a francúzsky prezident Emmanuel Macron absolvovali v utorok 26. júna 2018 vo Vatikáne 57 minút trvajúci súkromný rozhovor, ktorý sa týkal otázok spojených s migráciou a perspektívami Európy v súvislosti s rastúcimi výzvami pre jednotu kontinentu. Francúzska tlač upozornila aj na nezvyčajne dôvernú rozlúčku oboch aktérov stretnutia, pri ktorej nechýbali bozky na líca a podania rúk, pričom si všimla aj to, že pápež Macronovi daroval medailón s vyobrazením sv. Martina z Tours – rímskeho legionára, ktorý podľa legendy rozťal svoj plášť, aby zaodel chudobného človeka.[25][26]

Katolícka cirkev 2. augusta 2018 formálne oznámila zmenu svojho náhľadu na trest smrti, považuje ho za neprípustný za akýchkoľvek okolností. Ako Vatikán oznámil, nový postoj k hrdelnému trestu odráža názor pápeža Františka, ktorý trest smrti úplne odmieta. Doterajší katechizmus pritom trest smrti povoľoval vo výnimočných prípadoch.[27]

Podľa speváka írskej rockovej skupiny U2 Bona Voxa je pápež František zdesený zo sexuálneho zneužívania v katolíckej cirkvi. Spevák sa v stredu 19. septembra 2018 stretol s Františkom v súkromí vo vatikánskom dome svätej Marty, kde pápež žije. Diskutovali spolu o rôznych témach – napríklad o kapitalizme a o udržateľnom rozvoji, spresnil Bono Vox novinárom.[28]

Dňa 15. novembra 2018 izraelský prezident Reuven Rivlin navštívil v Apoštolskom paláci vo Vatikáne pápeža Františka ako skutočného priateľa štátu Izrael a židovského národa.[29]

Pápež František o celibáte

„V tejto chvíli som pre zachovanie celibátu so všetkými jeho pre a proti. S jeho praktikovaním sme mali počas tisíc rokov skôr lepšie než horšie skúsenosti,“ uviedol pápež František v knihe rozhovorov so svojím priateľom argentínskym rabínom Abrahamom Skorkou O nebi a zemi. Avšak dodal, že „celibát je otázkou disciplíny (pozn. podľa Kódexu kanonického práva) a nie viery, a vec sa môže zmeniť.“[30][31]

Pápež František o korupcii

Citácia z buly Misericordiae vultus: "Slovo odpustenia nech dôjde ku všetkým a pozvanie zakúsiť milosrdenstvo nech nikoho nenechá ľahostajným. Moja výzva na obrátenie je adresovaná ešte naliehavejšie tým, ktorí sú v dôsledku spôsobu svojho života ďaleko od Božej milosti. Zvlášť myslím na mužov a ženy, ktorí patria do zločineckých skupín, nech už sú akékoľvek. Pre vaše dobro vás prosím, zmeňte spôsob života. Žiadam vás o to v mene Božieho Syna, ktorý hoci bojoval proti hriechu, nikdy neodmietol nijakého hriešnika. Neupadnite do hroznej pasce predstavy, že život závisí od peňazí a že v porovnaní s nimi nič nemá hodnotu a dôstojnosť. Je to len klam. Peniaze si nevezmeme na druhy svet. Peniaze nám neprinesú pravé šťastie. Násilie použité na hromadenie bohatstva nasiaknuté krvou vás neurobí mocnými ani nesmrteľnými. Všetci skôr či neskôr skončia pred Božím súdom, ktorému nik nemôže ujsť. S rovnakou výzvou sa obraciam na páchateľov alebo spolupáchateľov korupcie. Táto hnisavá rana spoločnosti je ťažkým hriechom, ktorý volá do neba, pretože podkopáva základy osobného i spoločenského života. Korupcia bráni hľadieť do budúcnosti s nádejou, pretože svojou aroganciou a nenásytnosťou ničí plány slabých a utláča tých najchudobnejších. Je to zlo, ktoré sa zahniezdilo v každodenných gestách, aby sa následne rozšírilo do verejných škandálov. Korupcia je tvrdošijné zotrvávanie v hriechu, snaží sa nahradiť Boha ilúziou, že peniaze predstavujú formu moci. Je to dielo temnoty, živené nedôverou a intrigami. Corruptio optimi pessima, oprávnene tvrdí sv. Gregor Veľký, zdôrazňujúc, že nikto sa nemôže považovať za imúnneho pred týmto pokušením. Na jej vymazanie z osobného a spoločenského života je potrebná múdrosť, bdelosť, čestnosť, transparentnosť spolu s odvahou verejne na ňu poukazovať. Ak sa proti nej otvorene nebojuje, skôr či neskôr z nás spraví svojich komplicov a zničí nám život. Toto je ten najvhodnejší čas, aby sme zmenili svoj život! Toto je čas dať sa chytiť za srdce. Zoči-voči spáchanému zlu, aj ťažkým zločinom, nastala chvíľa vypočuť plač nevinných, ktorých obrali o majetok, dôstojnosť, city, samotný život. Zotrvanie na ceste zla je len zdrojom ilúzií a smútku. Skutočný život je úplne iný. Boh nám neprestáva podávať pomocnú ruku. Stále je pripravený počúvať, rovnako ako aj ja a moji bratia biskupi a kňazi. Stačí len prijať pozvanie na obrátenie a podriadiť sa spravodlivosti, pokým Cirkev ponúka milosrdenstvo."slovenský preklad)[32]

Kritika

Návšteva pápeža Františka v Čile (15. – 18. január 2018) vyvolala veľké protesty, pretože pápež verejne obhajoval biskupa Juana Barrosa, ktorý sa zastával pedofilných kňazov, a o ktorom bol presvedčený, že je nevinný.[33][34][35] Na spiatočnej ceste sa ho v lietadle novinári pýtali na tento prípad, keď biskup Barros mal byť podľa obvinení prítomný pri sexuálnom zneužívaní detí iným kňazom a zatajovať to. Pápež k pedofilnému kňazovi Fernandovi Karadimovi povedal, že obete ho nikdy nemenovali a že „obete nevystúpili s žiadnym dôkazom. Sú to len reči, nič konkrétneho. Žiadne obete sa neozvali.“[36] Pápež František pod ťarchou dôkazov zmenil názor a obvinil čilských biskupov, že ničili dôkazy o sexuálnych zločinoch v cirkvi, vyvíjali nátlak na cirkevných právnikov, aby minimalizovali rozsah obvinení a prejavili „závažnú nedbanlivosť“ pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi. V desaťstranovej kritickej správe, ktorú čilskí biskupi dostali počas prebiehajúcej návštevy vo Vatikáne, pápež píše, že celá čilská cirkevná hierarchia je kolektívne zodpovedná za „vážne chyby“ pri riešení prípadov zneužívania a následnej straty dôveryhodnosti cirkvi v Čile. „Nikto sa nemôže z problému vyvliecť a hodiť ho na plecia niekoho iného,“ zneli slová pápeža adresované čilským biskupom.[37][38][39] Jeden z čilských biskupov sa v sobotu 19. mája 2018 ospravedlnil za to, že včas nepreskúmal hlásený prípad sexuálneho zneužívania vo svojej diecéze. Vyjadrenia biskupa Alejandra Goica prišli deň po tom, čo všetci biskupi v tejto juhoamerickej krajine ponúkli svoju rezignáciu v súvislosti so škandálom okolo zneužívania maloletých kňazmi a kvôli podozreniam, že tieto činy kryli. O ich osude má rozhodnúť samotný pápež František, ktorý predtým uviedol, že prejavili závažnú nedbanlivosť pri ochrane detí pred pedofilnými kňazmi.[40][41]

Pápež František je podľa agentúry AP prvým pápežom, ktorý verejne odsúdil „kultúru zneužívania a krytia“ v katolíckej cirkvi.[42] Podľa vlastných slov sa hanbí za to, že on, ani katolícki predstavitelia v Čile obete lepšie nepočúvali. Pre čilských veriacich vydal pastoračný list,[43] v ktorom znova poďakoval obetiam za ich „odvážnu vytrvalosť“ pri odsudzovaní zneužívania a hľadaní pravdy a opakovane hovoril o „kultúre zneužívania a systéme krytia, ktorý ju zachováva“.[43][44] Morálne škandály by dlho zostali úplne utajené, keby sa o ich dôsledky nebola začala zaujímať svetská justícia.[45]

Bývalý veľvyslanec Vatikánu v USA arcibiskup Carlo Maria Viganó v otvorenom liste[46][47] obvinil troch pápežov a ich blízkych spolupracovníkov za to, že v minulosti kryli v súčasnosti suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka, v ďalšom liste kritizoval pápeža Františka za to, že odmieta priamo odpovedať na vznesené obvinenia. Aj preto arcibiskup Viganó Vatikán vyzýva, aby zverejnil, čo vie o škandále týkajúcom sa suspendovaného amerického kardinála Theodora McCarricka. Arcibiskup Viganó vo svojom liste obviňuje bývalých štátnych sekretárov Vatikánu (kardinálov Sodana a Bertoneho) pôsobiacich počas pontifikátov Jána Pavla II. a Benedikta XVI., že roky ignorovali podrobné svedectvá o McCarrickom škandalóznom správaní a nemorálnom životnom štýle. Arcibiskup Viganó tiež pripomína, že Benedikt XVI. v roku 2010 McCarricka potrestal, ale pápež František ho údajne rehabilitoval.[48][49][50]

Pápež František 27. júla 2018 kardinála Theodora McCarricka na vlastnú žiadosť degradoval z postu kardinála a nariadil mu „život v modlitbe a pokání“ v rezidencii pre neho určenej kvôli začatiu kánonického procesu, ktorý má preskúmať obvinenia zo sexuálneho zneužívania kardinálom McCarrickom.[51][52]

Pápež František 13. septembra 2018 pozval predsedov biskupských konferencií z celého sveta na summit o sexuálnom zneužívaní detí rímskokatolíckymi kňazmi. Podľa svetoznámej agentúry AP[53][54] ostatný vývoj v dlhodobých prípadoch sexuálnych zneužívaní v radoch rímskokatolíckej cirkvi otriasol pontifikátom pápeža Františka a uvrhol ho do veľkej krízy. Summit sa uskutočnil v dňoch 21. – 24. februára 2019.[55]

Apoštolské a pastoračné cesty

Mapa s vyznačenými krajinami, ktoré pápež František navštívil
Pápež František počas návštevy európskeho parlamentu (25. november 2014)
Pápež František počas návštevy Filipín (15. – 19. január 2015)
Pápež František s prezidentom USA Barackom Obamom počas návštevy Spojených štátov (22. – 27. september 2015)
Pápež František s prezidentom a prvou dámou Mexika počas návštevy Mexika (12. – 18. február 2016)
Pápež František s prezidentom Litvy počas návštevy Litvy (22. – 23. september 2018)

Kanonizácie

Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII., pápežov (27. apríl 2014)
Svätorečenie Františka a Hyacinty Martových, detí (13. máj 2017)
Svätorečenie Pavla VI., pápeža, Oskara Romera, biskupa, a 5 ďalších blahoslavených (14. október 2018)

Pápež František doteraz kanonizoval 893 svätých (naposledy 13. októbra 2019):

František a islam

Pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov v januári 2014 pápež František povzbudzoval primárne moslimské publikum, aby hľadalo nádej v Koráne.

V auguste roku 2016, pápež František údajne prirovnal násilie islamistov k činom, ktorých sa dopúšťajú niektorí katolíci. „Nerád hovorím o islamskom násilí, pretože každý deň listujem novinami a vidím násilie tu v Taliansku ... Niekto zavraždil svoju priateľku, iný zabil svoju svokru ... a to hovorím o pokrstených katolíkoch! Ak hovorím o islamskom násilí, musím hovoriť aj o katolíckom násilí.“

V apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium (odseky 252 a 253) František napísal, že „pravý islam a správne čítanie Koránu je proti akejkoľvek forme násilia“.

Proti týmto výrokom opakovane vystupujú niektorí katolíci, ktorí sa ku katolicizmu obrátili z islamu. „Islam učí smrť odpadlíkom (Korán 4,89; 8,7-11), viete? Ako je možné porovnávať islamské násilie s takzvaným kresťanským? Tam, kde evanjelium hlása dobrú správu o Ježišovej smrti a vzkriesení pre spásu všetkých a naplnenie zmluvy so Židmi, Alah nemá čo ponúknuť okrem vojny a vrážd neveriacich výmenou za raj.“ Vysvetľujú, že nechcú zamieňať islam a obyčajných moslimov, ale tiež tvrdia, že naivita, s akou čelíme islamu, je samovražedná a veľmi nebezpečná. Islam nepozná kresťanský princíp odpustenia, ale pozná a kruto uplatňuje islamský princíp krvnej pomsty.[140]

Katolícka cirkev na Slovensku

Menovanie nových biskupov

Biskup Dátum menovania Úrad
Mons. Milan Lach SJ 19. apríl 2013[141] Prešovská gréckokatolícka archieparchia pomocný biskup
Titulárne sídlo Ostracina titulárny biskup
24. jún 2017 Parmská gréckokatolícka eparchia (USA) apoštolský administrátor
1. jún 2018 eparcha
Mons. Ján Orosch 11. júl 2013[142] Trnavská arcidiecéza arcibiskup
Mons. Stanislav Stolárik 21. marec 2015[143] Rožňavská diecéza diecézny biskup
Mons. Dávid Tencer OFM Cap. 18. september 2015[144] Reykjavícka diecéza (Island) diecézny biskup
Mons. Marek Forgáč 11. jún 2016[145] Košická arcidiecéza pomocný biskup
Titulárne sídlo Seleuciana titulárny biskup
Mons. Giacomo Guido Ottonello 1. apríl 2017[146] Apoštolská nunciatúra SR apoštolský nuncius
Mons. Vladimír Fekete SDB. 8. december 2017 Titulárne sídlo Municipa titulárny biskup
Mons. Marián Andrej Pacák CSsR. 5. júl 2018[147] Torontská slovenská gréckokatolícka eparchia (Kanada) eparcha
Mons. Cyril Vasiľ SJ 20. január 2020[148] Košická gréckokatolícka eparchia apoštolský administrátor sede plena
Mons. Ján Kuboš 25. marec 2020 Spišská diecéza pomocný biskup
Titulárne sídlo Quiza titulárny biskup

Beatifikačné procesy

Pápež František počas svojho pontifikátu podpísal a schválil Dekréty týchto Božích služobníkov zo Slovenska, aby mohli byť slávnostné vyhlásení za blahoslavených.

Beatifikovaná osoba Schválenie dekrétu Beatifikačná slávnosť Pápežský legát Spomienka
Titus Zeman SDB kňaz, salezián mučeník za duchovné povolania 27. február 2017 30. september 2017 Bratislava kardinál Angelo Amato SDB 8. január
Anna Kolesárová laička mučeníčka čistoty 6. marec 2018 1. september 2018 Košice kardinál Giovanni Angelo Becciu 20. november

Dielo

Dokumenty pápeža Františka[149]

Encykliky

Exhortácie

Apoštolské listy – Motu proprio

  • Come una madre amorevole (Ako láskavá matka)[156]

Buly

Knihy

  • Meditaciones para religiosos, Diego de Torres, Buenos Aires 1982, ISBN 950-02-1000-2.
  • Reflexiones espirituales sobre la vida apostólica Diego de Torres, Buenos Aires, 1987, ISBN 950-9210-07-2.
  • Reflexiones en esperanza, Ediciones Universidad del Salvador, Buenos Aires, 1992.
  • Educar. Exigencia y pasión. Desafíos para educadores cristianos Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2003, ISBN 950-512-457-0.
  • Ponerse la patria al hombro, Memoria y camino de esperanza, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2004, ISBN 950-512-511-9.
  • La nación por construir, Utopía, pensamiento y compromiso. VIII Jornada de Pastoral Social, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2005, ISBN 950-512-546-1.
  • Corrupción y Pecado, Algunas reflexiones en torno al tema de la corrupción, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2006, ISBN 950-512-572-0.
  • El verdadero poder es el servicio, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2007, ISBN 978-950-512-628-6.
  • spoluautor s: Abraham Skorka: Sobre el Cielo y la Tierra, Editorial Sudamericana, Buenos Aires, 2010, ISBN 978-950-07-3293-2
  • Nosotros como ciudadanos, nosotros como pueblo, Hacia un bicentenario en justicia y solidaridad 2010-2016, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2011, ISBN 978-950-512-744-3.
  • Mente abierta, corazón creyente, Editorial Claretiana, Buenos Aires, 2012, ISBN 978-950-512-778-8.

V slovenčine

  • Otvorená myseľ, veriace srdce, Sali foto, 2013, ISBN 978-80-89605-08-8.
  • Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka, Marcelo Figueroa: Viera, dôstojnosť, modlitba, solidarita, Dobrá kniha, 2013, ISBN 978-80-7141-816-0,
  • Jorge Mario Bergoglio, Abraham Skorka: O nebi a zemi, Kumran, 2013, ISBN 978-80-89487-41-7, v origináli: Sobre el cielo y la tiera.

V češtine

Referencie

  1. ↑ TÓDA, Mirek; PROKOPČÁK, Tomáš. Minúta po minúte: Novým pápežom je kardinál Bergoglio z Argentíny [online]. SME, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Svätým Otcom sa stal argentínsky kardinál Jorge Bergoglio SJ [online]. TK KBS, 2013-03-13, [cit. 2013-03-20]. Dostupné online.
  3. ↑ https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/papezem-budu-asi-pet-let-rekl-frantisek.A150313_151929_zahranicni_ert
  4. ↑ Pápež rozhodol proti vysväteniu ženatých mužov v Amazonskej oblasti [online]. SITA, 2020-02-12, [cit. 2020-02-12]. Dostupné online.
  5. ↑ RICE-OXLEY, Mark. Pope Francis: the humble pontiff with practical approach to poverty [online]. Guardian, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ ROCCA, Francis X.. Cardinal Jorge Bergoglio: a profile [online]. Catholic Herald, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Pope Francis [online]. gcatholic.org, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Глава УГКЦ: Новообраний Папа дуже добре знає про нашу Церкву і духовність [online]. risu.org.ua, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  9. ↑ GAZDA, Imrich. Pápež František: Želám si cirkev chudobnú a pre chudobných [online]. Svet kresťanstva, 2013-03-16, [cit. 2013-03-16]. Dostupné online.
  10. ↑ DAY, Michael. Jorge Mario Bergoglio becomes Pope Francis I: White smoke from Sistine Chapel heralds shock decision to elect the first Latin American, first Jesuit and first Francis to lead world's Catholics [online]. The Independent, 2013-03-13, [cit. 2013-03-13]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ TASR. Pápež František napísal židom, tí si ho pochvaľujú. hnonline.sk (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2013-03-16. Dostupné online [cit. 2017-12-21]. ISSN 1336-1996.
  12. ↑ Lauder: 'New Pope Francis is a man of dialogue' [online]. worldjewishcongress.org, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online. (angl.)
  13. ↑ Radost i překvapení: Svět vítá nového papeže [online]. Česká televize, 2013-03-13, [cit. 2017-12-21]. Dostupné online.
  14. ↑ Il Gran Maestro Raffi: "Con Papa Francesco nulla sarà più come prima. Chiara la scelta di fraternità per una Chiesa del dialogo, non contaminata dalle logiche e dalle tentazioni del potere temporale" [online]. grandeoriente.it, 2013-03-14, [cit. 2018-01-05]. Dostupné online.
  15. ↑ Leonardo Boff: 'This pope will change the church', Deutsche Welle, 2013-07-23
  16. ↑ Patriarcha koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. s Františkom [online]. TK KBS, 2013-05-10, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  17. ↑ Svätý Otec zriadil „Radu kardinálov“ v pôvodnom osemčlennom zložení [online]. TK KBS, 2013-09-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  18. ↑ Začali stretnutia Svätého Otca s Radou kardinálov [online]. TK KBS, 2013-10-01, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  19. ↑ Časopis Time zvolil Svätého Otca Františka za Osobnosť roka [online]. TK KBS, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  20. ↑ Time magazine names Pope Francis its ‘Person of the Year’ [online]. The Washington Post, 2013-12-11, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  21. ↑ Plné znenie spoločnej deklarácie pápeža Františka a patriarchu Kirilla [online]. TK KBS, 2016-02-12. Dostupné online.
  22. ↑ DANIŠKA, Jaroslav. Päť otázok pre pápeža. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2016-11-16. Dostupné online [cit. 2017-04-14]. ISSN 1336-720X.
  23. ↑ Pope Francis warns world is ‘one accident’ away from nuclear holocaust [online]. RT, 2018-01-15, rev. 2018-01-16, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
  24. ↑ PULLELLA, Philip. Pope warns world is one step away from nuclear war [online]. Reuters, 2018-01-15, [cit. 2018-01-17]. Dostupné online. (angl.)
  25. ↑ TASR. Vatikán: Napriek obavám bolo Macronovo stretnutie s pápežom srdečné. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-06-26. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
  26. ↑ TASR. Pápež vyzýva krajiny sveta, aby prijímali migrantov a integrovali ich. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-06-22. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
  27. ↑ ČTK. Vatikánsky obrat: Trest smrti je neprípustný za akýchkoľvek okolností. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-08-02. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
  28. ↑ U2's Bono and Pope discuss Irish sexual abuse crisis [online]. reuters.com, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  29. ↑ https://svet.sme.sk/c/20962787/papez-sa-sukromne-stretol-s-izraelskym-prezidentom.html
  30. ↑ https://svet.sme.sk/c/22300660/benedikt-varoval-papeza-frantiska-pred-uvolnenim-celibatu.html?ref=terazbox_sme
  31. ↑ https://svet.sme.sk/c/22301684/postoj-papeza-k-celibatu-sa-nezmenil.html?ref=terazbox_sme
  32. ↑ a b MISERICORDIAE VULTUS (Tvár milosrdenstva) o mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva [online]. KBS, 2015-04-11, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  33. ↑ Pope Accuses Clergy Sex Abuse Victims Of Slander [online]. Huffington Post, 2018-01-19, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  34. ↑ Pope Francis 'slander' comment angers Chile abuse victims [online]. BBC, 2018-01-19, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
  35. ↑ Pope Francis sorry for upsetting abuse victims [online]. BBC, 2018-01-22, [cit. 2018-02-24]. Dostupné online. (angl.)
  36. ↑ Skandál papeže Františka! Měl vědět o zneužívání dětí kněžími [online]. tn.nova.cz, 2018-02-06, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  37. ↑ TASR. Pápež obvinil čilských biskupov z ničenia dôkazov o sexuálnom násilí. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-18. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
  38. ↑ TASR. Pápežov tlak na biskupov zabral, ponúkli hromadnú demisiu. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-18. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
  39. ↑ TASR. Čilský biskup sa ospravedlnil, že včas nepreskúmal prípad zneužívania v diecéze. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-20. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
  40. ↑ TASR. Čilský biskup suspendoval kňazov za obťažovanie maloletých. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-21. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
  41. ↑ KURUVILLA, Carol. Every Single Chilean Bishop Offers To Resign Over Country's Sex Abuse Scandal [online]. huffingtonpost.com, 2018-05-18, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  42. ↑ WINFIELD, Nicole; VERGARA, Eva. Never again: Pope denounces 'culture of abuse, cover-up' [online]. apnews.com, 2018-05-31, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  43. ↑ a b Full text of Pope Francis' letter to Chilean bishops [online]. Catholic News Agency, 2018-04-11, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  44. ↑ TASR. Pápež František odsúdil kultúru zneužívania a krytia v cirkvi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-05-31. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
  45. ↑ SITA. Čilský biskup odmietol dať úradom správu o zneužívaní kňazmi. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2018-07-20. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1335-4418.
  46. ↑ https://s3.amazonaws.com/lifesite/TESTIMONYXCMVX-XENGLISH-CORRECTED-FINAL_VERSION_-_G-2.pdf
  47. ↑ https://www.catholicregister.org/home/international/item/27882-archbishop-vigano-releases-testimony-detailing-abuse-cover-up-by-pope-francis-roman-curia
  48. ↑ WINFIELD, Nicole. Accuser blasts pope silence, 'slander' over cover-up claims [online]. AP News, 2018-09-28, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  49. ↑ WINFIELD, Nicole. Pope on McCarrick claims: I won't say a word about it. [online]. AP News, 2018-08-27, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  50. ↑ The Latest: Pope quips I am the devil next to John Paul [online]. AP News, 2018-09-22, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  51. ↑ GAZDA, Imrich. McCarrickov škandál: Problémom nie je len sexuálne zneužívanie. Denník Postoj (Bratislava: Postoy), 2018-08-01. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-720X.
  52. ↑ TASR. Pápež prijal rezignáciu Theodora McCarricka z kolégia kardinálov. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2018-07-28. Dostupné online [cit. 2018-10-10]. ISSN 1336-197X.
  53. ↑ WINFIELD, Nicole. Francis calls clergy abuse summit as issue imperils papacy [online]. AP News, 2018-09-13, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  54. ↑ WINFIELD, Nicole. Pope OKs probe into US bishop as he meets with US delegation [online]. AP News, 2018-09-14, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  55. ↑ HICKSON, Maike. Francis ignored, covered-up abuse in Argentina before becoming pope, documentary alleges [online]. Lifesite News, 2018-09-04, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (angl.)
  56. ↑ Pápež František na štvrtej apoštolskej ceste, privítali ho v Albánsku [online]. TK KBS, 2014-09-21, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  57. ↑ Svätý Otec absolvoval piatu apoštolskú cestu, viedla do Štrasburgu [online]. TK KBS, 2014-11-25, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  58. ↑ Svätý Otec František navštívil hlavné mesto Bosny a Hercegoviny Sarajevo [online]. TK KBS, 2015-06-06, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  59. ↑ Pápež František na 13. apoštolskej ceste na gréckom Lesbose [online]. TK KBS, 2016-04-16, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
  60. ↑ Organizátori v Krakove zverejnili predbežný program SDM 2016 [online]. TK KBS, 2015-02-03, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  61. ↑ Päťsté výročie reformácie si pripomenie Svätý Otec návštevou Švédska [online]. TK KBS, 2016-01-25, [cit. 2016-01-26]. Dostupné online.
  62. ↑ Kardinál Parolin navštívil Fatimu pred cestou pápeža Františka do Portugalska [online]. TK KBS, 2016-10-14, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
  63. ↑ WWW.TKKBS.SK. Najbližšie Svetové dni mládeže sa uskutočnia v roku 2022 v Lisabone [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-01-27]. Dostupné online.
  64. ↑ Program pápežovej ekumenickej návštevy Ženevy 21. júna 2018 [online]. Vatican News, 2018-05-08, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online.
  65. ↑ Svätý Otec František potvrdil účasť na Svetovom stretnutí rodín v Dubline [online]. TK KBS, [cit. 2018-03-21]. Dostupné online.
  66. ↑ Pápež v septembri 2018 navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko [online]. Radio Vaticana, 2018-03-09, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  67. ↑ Svätý Otec navštívi v máji Bulharsko a Macedónsko - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2018-12-13, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  68. ↑ Pápež František navštívi na prelome mája a júna Rumunsko - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-01-11, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  69. ↑ Prvá Františkova cesta mimo Ríma smerovala na ostrov Lampedusa [online]. TK KBS, 2013-07-08, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  70. ↑ Svätý Otec počas svojej cesty na Sardínii vyzdvihol hodnotu práce [online]. TK KBS, 2013-09-23, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  71. ↑ Svätý Otec sa vydal po stopách sv. Františka v Assisi (priebeh) [online]. TK KBS, 2013-10-04, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  72. ↑ Pápež František navštívi 4. augusta Porciunkulu [online]. Radio Vaticana, 2016-07-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  73. ↑ Príhovor pápeža Františka v Assisi: Iba pokoj je svätý, nie vojna [online]. Vatikánsky rozhlas, 2016-09-20, [cit. 2016-09-28]. Dostupné online.
  74. ↑ Pápež František na návšteve Kalábrie: Jasné „nie“ mafii a uctievaniu zla [online]. TK KBS, 2014-06-21, [cit. 2015-03-07]. Dostupné online.
  75. ↑ Svätý Otec František na pastoračnej návšteve v regióne Molise [online]. TK KBS, 2014-07-05, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  76. ↑ Svätý Otec František navštívil juhotalianske mesto Caserta [online]. TK KBS, 2014-07-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  77. ↑ Pápež František na priateľskej návšteve u protestantov v Caserte [online]. TK KBS, 2014-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  78. ↑ Tretia svetová vojna sa už postupne odvíja, upozorňuje pápež František. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2014-09-13. Dostupné online [cit. 2017-09-10].
  79. ↑ Svätý Otec absolvoval ďalšiu pastoračnú návštevu, zavítal do Pompejí a Neapola [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  80. ↑ V Turíne sa pápež stretne s mládežou, prídu i jeho rodinní príslušníci [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  81. ↑ Svätý Otec František navštívi v novembri Toskánsko: Prato a Florenciu [online]. TK KBS, 2015-03-27, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  82. ↑ Svätý Otec navštívil mesto Amatrice, ktoré v auguste zničilo zemetrasenie [online]. TK KBS, 2016-10-04, [cit. 2016-10-04]. Dostupné online.
  83. ↑ Pápež František navštívi v marci budúceho roka taliansku metropolu Miláno [online]. TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
  84. ↑ Svätý Otec František navštívi 2. apríla diecézu Carpi v regióne po zemetrasení [online]. TK KBS, [cit. 2017-03-01]. Dostupné online.
  85. ↑ Zelený štvrtok pápeža Františka vo Vatikáne a v talianskej väznici Paliano [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  86. ↑ Svätý Otec František v máji 2017 zavíta do severotalianskej arcidiecézy Janov [online]. TK KBS, 2016-10-17, [cit. 2016-10-18]. Dostupné online.
  87. ↑ Pápež František sa vydá na púť k hrobom dvoch kňazských osobností Talianska [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-24]. Dostupné online.
  88. ↑ Pápež František príde 1. októbra do talianskych diecéz Cesena a Bologna [online]. TK KBS, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  89. ↑ Svätý Otec František navštívi v marci Pietrelcinu a San Giovanni Rotondo [online]. Bratislava: TK KBS, 2017-12-20, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  90. ↑ a b Pápež podnikne dve cesty v Taliansku, navštívi Molfettu, Nomadelfiu a Loppiano [online]. Radio Vaticana, 2018-02-02, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.
  91. ↑ Program ekumenického stretnutia pápeža Františka v Bari [online]. Vatican News, 2018-06-08, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
  92. ↑ Palermo a Piazza Armerina zverejnili program pápežovej návštevy [online]. Vatican News, 2018-05-28, [cit. 2018-10-19]. Dostupné online.
  93. ↑ Visita del Santo Padre a Loreto (25 marzo 2019) - Programma [online]. press.vatican.va, [cit. 2019-02-24]. Dostupné online.
  94. ↑ WWW.TKKBS.SK. Pápež navštívi v júni talianske Camerino, postihnuté zemetraseniami [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  95. ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec navštívi v júni Pápežskú teologickú fakultu v Neapole [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-02-13]. Dostupné online.
  96. ↑ WWW.TKKBS.SK. Na sviatok sv. Matúša pápež František navštívi obnovenú katedrálu v Albane [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
  97. ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec navštívi 1. decembra Greccio a vydá list o význame jasličiek [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-11-28]. Dostupné online.
  98. ↑ Svätý Otec František na SDM v Brazílii (6. a 7. deň) [online]. TK KBS, 2013-07-28, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  99. ↑ a b c Pápež František v júli navštívi Ekvádor, Bolíviu a Paraguaj [online]. TK KBS, 2015-04-16, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  100. ↑ a b Pred apoštolskou cestou v Spojených štátoch zavíta pápež aj na Kubu [online]. TK KBS, 2015-04-22, [cit. 2015-06-21]. Dostupné online.
  101. ↑ Zverejnili program cesty pápeža Františka na Kubu a do USA [online]. Radio Vaticana, 2015-06-30, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  102. ↑ Pápež František začal 12. apoštolskú cestu cez Kubu do Mexika [online]. TK KBS, 2016-02-12, [cit. 2016-03-28]. Dostupné online.
  103. ↑ Ďalšia apoštolská cesta Svätého Otca povedie vo februári do Mexika [online]. TK KBS, 2015-12-14, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  104. ↑ Septembrová apoštolská cesta pápeža Františka do Kolumbie má už svoje logo [online]. Radio Vaticana, 2017-03-10, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  105. ↑ Návšteva pápeža Františka v Čile bude mať motto „Svoj pokoj vám dávam“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-21, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  106. ↑ ČTK. Papež si v Chile poplakal s oběťmi chlípných kněží, v zemi hoří kostely. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2018-01-17. Dostupné online [cit. 2018-01-17].
  107. ↑ Januárová pápežova návšteva Peru už má logo a motto: „Zjednotení v nádeji“ [online]. Radio Vaticana, 2017-08-19, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  108. ↑ WWW.TKKBS.SK. Pápež František letí ponad Atlantik do Panamy na Svetové dni mládeže [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-01-26]. Dostupné online.
  109. ↑ Svätý Otec na apoštolskej ceste vo Svätej zemi (3. deň) [online]. TK KBS, 2014-05-26, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  110. ↑ Pápež František na apoštolskej ceste v Južnej Kórei (5. deň) [online]. TK KBS, 2014-08-18, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  111. ↑ Pápež František a patriarcha Bartolomej oslávili spolu sviatok sv. Ondreja [online]. grkatba.sk, 2014-11-30, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  112. ↑ Svätý Otec František sa rozlúčil so Srí Lankou, priletel na Filipiny [online]. TK KBS, 2015-01-15, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  113. ↑ Pápežov odkaz Srílančanom a Filipínčanom pri návrate z návštevy Ázie [online]. TK KBS, 2015-01-19, [cit. 2015-03-08]. Dostupné online.
  114. ↑ Začala sa trojdňová apoštolská cesta pápeža Františka do Arménska [online]. TK KBS, 2016-06-24, [cit. 2017-04-25]. Dostupné online.
  115. ↑ Cesta Svätého Otca do kaukazských štátov: za katolíkmi na perifériu [online]. TK KBS, 2016-04-13, [cit. 2016-04-16]. Dostupné online.
  116. ↑ a b Pápež František navštívi koncom novembra Mjanmarsko a Bangladéš [online]. Radio Vaticana, 2017-08-28, [cit. 2017-09-10]. Dostupné online.
  117. ↑ Pápež František navštívi Spojené arabské emiráty - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2018-12-06, [cit. 2019-01-11]. Dostupné online.
  118. ↑ WWW.TKKBS.SK. Svätý Otec František zavíta na konci novembra do Thajska a Japonska [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
  119. ↑ a b c V novembri pápež navštívi Keňu, Ugandu a Stredoafrickú republiku [online]. Radio Vaticana, 2015-09-10, [cit. 2015-09-10]. Dostupné online.
  120. ↑ Pápež František navštívi 28. – 29. apríla Káhiru na pozvanie kresťanov i moslimov [online]. Radio Vaticana, 2017-03-18, [cit. 2017-03-20]. Dostupné online.
  121. ↑ WWW.TKKBS.SK. Africké Maroko slávilo historickú udalosť, prvú svätú omšu s pápežom [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-04-07]. Dostupné online.
  122. ↑ WWW.TKKBS.SK. Mozambik, Madagaskar, Maurícius - pápež zhrnul svoje skúsenosti z cesty [online]. www.tkkbs.sk, [cit. 2019-09-13]. Dostupné online.
  123. ↑ Svätý Otec František slávil prvú kanonizačnú slávnosť vo Vatikáne [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-05-12, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  124. ↑ Video: Svätý Otec uznal za svätú stredovekú mystičku Angelu z Foligna [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  125. ↑ Cirkev má nového svätého, je ním kňaz Spoločnosti Ježišovej Peter Faber [online]. Bratislava: TK KBS, 2013-12-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  126. ↑ Traja noví svätí: apoštol Brazílie, kanadský biskup a rehoľná sestra [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-04-03, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  127. ↑ Sv. Ján XXIII. - pápež poslušnosti Duchu Svätému, sv. Ján Pavol II. - pápež rodiny [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-04-27, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  128. ↑ Nedeľa Krista Kráľa priniesla do Katolíckej cirkvi šiestich nových svätých [online]. Bratislava: TK KBS, 2014-11-23, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  129. ↑ Homília Svätého Otca pri kanonizácii sv. Jozefa Vaza na Srí Lanke [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-01-14, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  130. ↑ Svätý Otec pri slávnosti na Námestí sv. Petra vyhlásil za sväté štyri rehoľníčky [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-05-17, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  131. ↑ Kto je svätý Junípero Serra – františkánsky misionár, apoštol Kalifornie [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-09-24, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  132. ↑ Pápež František svätorečil manželský pár Martinovcov a ďalších dvoch svätých [online]. Bratislava: TK KBS, 2015-10-18, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  133. ↑ Pápež kanonizoval Stanislava Papczyńského a Máriu A. Hesselbladovú [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-06-06, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  134. ↑ Pápež František vo Vatikáne vyhlásil Matku Terezu z Kalkaty za svätú [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-09-04, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  135. ↑ Pápež František vyhlási v nedeľu na kanonizačnej omši sedem nových svätých [online]. Bratislava: TK KBS, 2016-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  136. ↑ Bl. František a Hyacinta: prví malí svätci bez mučeníckej smrti [online]. Bratislava: TK KBS, 2017-05-13, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  137. ↑ Pápež vyhlásil za svätých 35 osobností a oznámil zámer vyhlásiť novú synodu [online]. Bratislava: TK KBS, 2017-10-15, [cit. 2018-03-09]. Dostupné online.
  138. ↑ Amerického arcibiskupa Fultona Sheena čaká blahorečenie - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-07-06, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
  139. ↑ Termín svätorečenia kard. Newmana a štyroch rehoľníčok je 13. októbra - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2019-07-01, [cit. 2019-07-06]. Dostupné online.
  140. ↑ Bývalí muslimové kritizují papeže za jeho tvrzení, že islám je dobré náboženství [online]. krestandnes.cz, 2018-02-01, [cit. 2018-04-02]. Dostupné online.
  141. ↑ Svätý Otec František menoval prešovského pomocného biskupa [online]. TK KBS, 2013-04-19, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  142. ↑ Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. TK KBS, 2013-07-11, [cit. 2015-03-21]. Dostupné online.
  143. ↑ Svätý Otec menoval nového rožňavského biskupa, stal sa ním Stanislav Stolárik [online]. TK KBS, 2015-03-21, [cit. 2015-06-10]. Dostupné online.
  144. ↑ Slovenský kapucín Dávid Tencer biskupom na Islande [online]. Radio Vaticana, 2015-09-18, [cit. 2015-11-12]. Dostupné online.
  145. ↑ Svätý Otec menoval za nového košického pomocného biskupa Mareka Forgáča [online]. TK KBS, 2016-06-11, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.
  146. ↑ Svätý Otec vymenoval Mons. Ottonella za apoštolského nuncia na Slovensku [online]. TK KBS, 2017-05-01, [cit. 2017-08-29]. Dostupné online.
  147. ↑ Menovanie M. A. Pacáka za biskupa Torontskej slovenskej eparchie sv. Cyrila a Metoda [online]. [Cit. 2018-07-05]. Dostupné online.
  148. ↑ Arcibiskup Cyril Vasiľ bol menovaný za apoštolského administrátora Košickej eparchie „sede plena“ [online]. Vatikán: vaticannews.va, 2020-01-20, [cit. 2020-01-21]. Dostupné online.
  149. ↑ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/frantisek
  150. ↑ LUMEN FIDEI (Svetlo viery) o viere [online]. KBS, 2013-06-26, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  151. ↑ LAUDATO SI’ (Buď pochválený) o starostlivosti o náš spoločný domov [online]. KBS, 2015-05-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  152. ↑ EVANGELII GAUDIUM (Radosť evanjelia) o ohlasovaní evanjelia v súčasnom svete [online]. KBS, 2013-11-24, [cit. 2015-12-14]. Dostupné online.
  153. ↑ Exhortácia Svätého Otca „Radosť z lásky“ vyjde už o niekoľko hodín [online]. TK KBS, 2016-04-07, [cit. 2016-04-08]. Dostupné online.
  154. ↑ https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-gaudete-et-exsultate
  155. ↑ "Christus vivit": Post-Synodal Exhortation to Young People and to the entire People of God (25 March 2019) [online]. vatican.va, [cit. 2020-01-02]. Dostupné online.
  156. ↑ Motu proprio pápeža o zodpovednosti biskupov za ochranu mladistvých [online]. TK KBS, 2016-06-04, [cit. 2017-04-14]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov František (papež) na českej Wikipédii a Pope Francis na anglickej Wikipédii.


Predchodca:
Benedikt XVI. 		Pápežský znak Pápež
František
(zoznam) 		Pápežský znak Nástupca:
–


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=František_(pápež)&oldid=7006131“