Preskočiť na obsah

Richard Sulík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Richard Sulík
slovenský ekonóm a politik
Richard Sulík v roku 2022
Richard Sulík v roku 2022
Súčasný poslanec NR SR
Momentálne v úrade
od 13. septembra 2022
PrezidentZuzana Čaputová
Bývalý predseda strany Sloboda a Solidarita
V úrade
28. marca 2009 – 16. marca 2024
Branislav Gröhling Nástupca
Podpredseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
1. apríla 2021 – 13. septembra 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
26. minister hospodárstva Slovenskej republiky
V úrade
1. apríla 2021 – 13. septembra 2022
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérEduard Heger
Predchodca Andrej Doležal
ad interim 		Karel Hirman Nástupca
Podpredseda vlády Slovenskej republiky
V úrade
21. marca 2020 – 23. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
24. minister hospodárstva Slovenskej republiky
V úrade
21. marca 2020 – 23. marec 2021
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Peter Žiga Andrej Doležal
ad interim 		Nástupca
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky
V úrade
21. marec 2020 – 8. apríl 2020
PrezidentZuzana Čaputová
PremiérIgor Matovič
Predchodca Miroslav Lajčák Ivan Korčok Nástupca
Poslanec Európskeho parlamentu
V úrade
24. máj 2014 – 2019
Biografické údaje
Narodenie12. január 1968 (56 rokov)
Bratislava, ČSSR
Politická stranaSloboda a Solidarita (SaS)
Alma materLudwig Maximilian University of Munich
Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
Odkazy
Richard Sulík na sulik.sk
Spolupracuj na CommonsRichard Sulík
(multimediálne súbory)

Ing. Richard Sulík (* 12. január 1968, Bratislava) je slovenský ekonóm, politik, bývalý europoslanec a bývalý minister hospodárstva Slovenskej republiky. Je zakladateľom pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita a jej bývalý dlhoročný predseda. Vo vláde Ivety Radičovej v období rokov 2010 až 2011 bol predsedom Národnej rady SR.[1] Vo vláde Igora Matoviča bol ministrom hospodárstva od 21. marca 2020 do 23. marca 2021, kedy podal demisiu. Do vlády sa vrátil 1. apríla 2021, kedy zasadol ako minister hospodárstva do vlády Eduarda Hegera.[2] 13. septembra 2022 Sulík z ministerstva a z vlády odišiel, a stal sa opäť poslancom NR SR.[3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Richard Sulík sa narodil 12. januára 1968 v Bratislave, má dve mladšie sestry.

V rokoch 1974 až 1980 navštevoval základnú školu v Bratislave. V roku 1980, vo veku dvanástich rokov, emigroval spolu s rodičmi do Západného Nemecka. V rokoch 1980 až 1984 navštevoval strednú školu (Realschule) v Mníchove, Gelsenkirchene a nakoniec v Pforzheime. Od roku 1984 do roku 1987 navštevoval technické gymnázium v Pforzheime. Od roku 1987 do roku 1989 študoval všeobecnú fyziku na Technickej univerzite v Mníchove a od roku 1989 do roku 1992 podnikovú ekonomiku (Betriebswirtschaftslehre) na Univerzite Ludwiga Maximiliána v Mníchove, avšak po absolvovaní základného stupňa vysokoškolského štúdia (Vordiplom) v roku 1992 štúdium v Nemecku prerušil. V roku 1991 sa vrátil na Slovensko, kde založil firmu FaxCOPY a riadil ju 10 rokov. Vo firme už nepôsobí a nemá v nej po predaji ani majetkový podiel. V roku 2003 promoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Politická činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol spoluautorom slovenskej daňovej reformy uskutočnenej v roku 2003.[4][5] Daňová reforma zaviedla rovnú 19 % daň zo všetkých druhov príjmov, ako i zjednotila daň z pridanej hodnoty na základnú sadzbu 19 % (avšak po novele z roku 2008 existujú opäť 2 sadzby so spodnou určenou na 10 %). Neskôr pôsobil ako poradca ministrov financií Ivana Mikloša (2002 – 2003) a Jána Počiatka (2006 – 2007).

Od roku 2004 dva roky viedol spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., ktorá je vo vlastníctve mesta Bratislava a je zodpovedná za odvoz, spracovanie a likvidáciu odpadu v meste.

Predseda NR SR

[upraviť | upraviť zdroj]

Po úspechu strany SaS v parlamentných voľbách 12. júna 2010 (12,14 %) bol zvolený za predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Sulíkova strana SaS v októbri 2011 odmietla podporiť vládny návrh slovenskej účasti na tzv. Eurovale. Otázka hlasovania o Eurovale bola následne spojená s dôverou vláde Ivety Radičovej. Poslanci SaS svoj názor nezmenili, Euroval nebol schválený a vláda stratila dôveru parlamentu. 13. októbra 2011 bol Richard Sulík odvolaný z postu predsedu NR SR. Za predsedu bol následne zvolený Pavol Hrušovský.[1] Bol kritizovaný pre stretávanie sa s kontroverzným podnikateľom Marianom Kočnerom, s ktorým sa ako predseda NR SR stretával. Sulík to odôvodnil tým, že sa stal jeho obeťou.

Richardovi Sulíkovi stúpla podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky dôveryhodnosť zo 3 % vo februári 2011 na 7 %, o rok neskôr. Sulík bol spolu s Danielom Lipšicom šiestym najdôveryhodnejším politikom Slovenska.[6]

Europoslanec

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 24. mája 2014 získal poslanecký mandát vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Minister hospodárstva

[upraviť | upraviť zdroj]

Po vytvorení vládnucej koalície s OĽANO po parlamentných voľbách v roku 2020 sa Sulík stal podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva SR vo vláde Igora Matoviča. V súvislosti s koaličnou krízou 22. marca 2021 oznámil, že podáva demisiu a odstupuje z postu ministra hospodárstva.[7] Deň na to, 23. marca, prijala prezidentka Zuzana Čaputová jeho demisiu a ministrom dočasne poverila ministra dopravy a výstavby Andreja Doležala, ktorý bol dočasne poverený vedením aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.[8]

28. júna 2022 neprešiel opozičný návrh o odvolaní Richarda Sulík z funkcie ministra hospodárstva. Zo 142 prítomných poslancov hlasovalo 84 proti, 56 za a 2 sa zdržali. Návrh podala strana Smer-SD a odôvodnila ho takto: „… odôvodnil jeho pasivitou pri predkladaní návrhov na zmiernenie vplyvov zdražovania energií a pohonných látok. Výsledkom nečinnosti ministra je podľa nich nekontrolovateľný nárast cien energií a pohonných látok s drastickými dosahmi na životnú úroveň“.[9]

Rezignácia a pozastavenie členstva v koalícii

[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na rozdielne pohľady v koalícii Sulík od 25. marca 2021 pozastavuje členstvo SaS v koalícii. Predčasné voľby odmieta, naďalej bude pôsobiť v NR SR, s tým že má záujem ďalej rokovať.[10]

Podľa Veroniky Remišovej sa Richard Sulík a Igor Matovič chystajú spraviť najväčšiu chybu svojho politického pôsobenia.

13. septembra 2022 Sulíkova demisia z postu ministra hospodárstva, spolu s demisiami Branislava Gröhlinga, Ivana Korčoka a Márie Kolíkovej, bola prijatá prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Jeho demisia, spolu s ostatnými demisiami ministrov za stranu SaS, bola vyvrcholenie druhej koaličnej krízy za volebné obdobie 2020 – 2024, ktorej výsledok bol úplný odchod SaS z koalície a z vlády Eduarda Hegera. Jeho nástupcom sa stal Karel Hirman, ktorý bol poverený ministrom v ten istý deň, ako bola prijatá Sulíkova demisia. Súčasne pôsobí ako poslanec NR SR za stranu SaS, v poslaneckom klube SaS.[3]

Sloboda a Solidarita

[upraviť | upraviť zdroj]

Na sneme strany SaS 16. marca 2024 bol za nového predsedu strany zvolený Branislav Gröhling. Sulík po 15 rokoch funkcie predsedu znovu do funkcie nekandidoval. Delegáti snemu schválili zmenu stanov: novú funkciu čestného predsedu, ktorým sa stal Sulík.[11] Pôvodne bol za predsedu zvolený 28. marca 2009 v Bratislave.[12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Minúta po minúte: Poslanci schválili posilnenie eurovalu a odvolali Sulíka [online]. sme.sk, 13.10.2011, [cit. 2011-10-13]. Dostupné online.
  2. ↑ tvnoviny.sk, TASR. Zuzana Čaputová vymenovala vládu Eduarda Hegera. TU je zoznam ministrov. tvnoviny.sk (Bratislava: MARKÍZA – SLOVAKIA), 2021-04-01. Dostupné online [cit. 2021-04-01].
  3. ↑ a b TASR. Prezidentka vymenovala nových ministrov Hirmana, Karasa a Káčera. SME (Bratislava: Petit Press), 2022-09-13. Dostupné online [cit. 2022-09-13]. ISSN 1335-4418.
  4. ↑ ČTK. Jeden z autorov daňovej reformy Sulík zakladá novú stranu. SME (Bratislava: Petit Press), 2008-11-11. Dostupné online [cit. 2023-09-23]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ ČTK. Sulík chce odvodový bonus platiť z daní z príjmu. Vyberie dvojnásobok. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2010-03-21. Dostupné online [cit. 2023-09-23]. ISSN 1336-197X.
  6. ↑ SITA. Lipšicovi a Sulíkovi stúpla dôveryhodnosť najviac. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-15. Dostupné online [cit. 2023-09-23]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ SLIZ, Martin; KYSEĽ, Tomáš. Sulík podal demisiu. Ak bude Matovič ministrom, chce ním byť aj šéf SaS. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-22].
  8. ↑ SOPÓCI, Patrik. Prezidentka verí, že demisia Sulíka prispeje k skoršiemu vyriešeniu krízy. SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-23. Dostupné online [cit. 2021-03-23]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Poslanci podržali R. Sulíka vo funkcii ministra hospodárstva. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-06-28. Dostupné online [cit. 2022-06-28].
  10. ↑ VONŠÁK, Martin; SOPÓCI, Patrik; TASR; SITA. Za ľudí dala ultimátum do pondelka, inak odíde z koalície (minúta po minúte). SME (Bratislava: Petit Press), 2021-03-25. Dostupné online [cit. 2023-09-23]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ TASR. Novým predsedom SaS je Branislav Gröhling. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2024-03-16. Dostupné online [cit. 2024-03-16].
  12. ↑ TASR. Prvý snem Sulíkovej strany navštívila aj Radičová. SME (Bratislava: Petit Press), 2009-03-28. Dostupné online [cit. 2018-06-19]. ISSN 1335-4418.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Richard_Sulík&oldid=7820963“