Tatranské elektrické železnice

Štrbské pleso - Poprad-Tatry, Starý Smokovec - Tatranská Lomnica, Štrbské pleso - Štrba
Elektrická jednotka 425.95 v stanici Poprad-Tatry
Základné informácie
Číslo trate	183, 184, 182
Prevádzkovateľ	ŽSR
Parametre trate
Ozubnica na trati	trať 182: systém Strub, trate 183 a 184: nie je
Rozchod	1000 mm
Napájacia sústava	1,5 kV DC
Max. rýchlosť	60 km/h
Priebeh trate
Legenda trať do Košíc Depo v Štrbe 0,000 Štrba trať do Žiliny trať 182 Cesta I/18 1,353 Tatranský Lieskovec Cesta II/538 Cesta II/538 Cesta II/538 trať 182 4,609/0,000 Štrbské Pleso trať 183 Szentiványho Szentiványho 1,690 Popradské pleso Poprad Cesta II/537 Cesta II/537 6,816 Vyšné Hágy Vyšné Hágy Cesta II/537 9,344 Nová Polianka 10,733 Danielov Dom Cesta II/537 Cesta II/537 12,324 Tatranská Polianka 13,875 Tatranské Zruby 14,969 Sibír Nový Smokovec 15,459 Nový Smokovec Nový Smokovec Nový Smokovec Lanovka na Hrebienok 16,022 Starý Smokovec Cesta II/534 0,998 Pekná Vyhliadka 1,636 Horný Smokovec 3,253 Tatranská Lesná 4,400 Stará Lesná trať do Studeného Potoka 5,983 Tatranská Lomnica Dolný Smokovec 18,139 Dolný Smokovec 19,068 Pod lesom Dolný Smokovec 20,790 Nová Lesná 24,019 Veľký Slavkov Diaľnica D1 Fraňa Kráľa Vagonárska Velický Potok Richarda Bakessa Vozovňa Poprad 29,011 Poprad-Tatry

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (29,110 km, trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (5,950 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 1904 – 1905.

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý Smokovec – Štrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky. V rokoch 1965 – 1969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.

Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.

Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.

Dejiny

Vznik tatranskej železnice

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904 až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl 1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.

Rýchly rozvoj v poslednej etape života Uhorska

O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.

Od Česko-Slovenska cez socializmus až k nezávislému Slovensku

Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95). Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3.

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k Majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. Rekonštrukcia zahŕňala tiež vytvorenie výhybne Štôla na kilometri 26,3, slúžiacej hlavne na odstavovanie vlakov Tatranských elektrických železníc počas Majstrovstiev sveta v lyžovaní. Jej využitie poslúžilo aj pre odstavenie pracovných vlakov a vykládku uhlia pre tatranské osady. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz sú teraz vlaky EMU 420.95 z 60. rokov vymieňané za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vlaky na trati Tatranských elektrických železníc prekonávajú maximálne stúpanie 65‰.

Vozidlový park

Obrázok	Typ	Modifikácie a podtypy	Počet vozidiel
	Stadler GTW 2/6	Stadler GTW 2/6	15

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:

• Prívesný vozeň Ganz #12
• Prívesný vozeň Ganz #16
• Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
• Motorový vozeň Ringhoffer #7
• Nákladný vozeň #35
• Motorový vozeň Tatra M 49.0
• Prívesný vozeň Tatra Calm/u
• Dve jednotky Tatra - ČKD EMU 89.0

Mapa siete

Tatranské elektrické železnice siet (interaktívna mapa)

Galéria

• 
  Stanica Štrbské Pleso
• 
  Schéma siete tatranských železníc
• 
  Zastávka Tatranské Zruby
• 
  Stanica Starý Smokovec ešte v čase premávky starých elektrických jednotiek 420.95
• 
  Stanica Vyšné Hágy
• 
  EMU radu 425.9 v žst. Poprad-Tatry
• 
  EMU radu 425.9 v žst. Poprad-Tatry
• 
  EMU radu 425.9 v žst. Poprad-Tatry
• 
  Súprava na trati do Popradu

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatranské elektrické železnice

Externé zdroje

• ŽSR cestovné poriadky podľa trate