Ďumbier (vrch)
| Ďumbier | |
| vrch | |
 Pohľad z Krúpovej hole | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Regióny | Žilinský, Banskobystrický |
| Okresy | Liptovský Mikuláš, Brezno |
| Obce | Liptovský Ján, Brezno, Horná Lehota |
| Časť | Ďumbier |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Hron, Váh |
| Nadmorská výška | 2 045,9 m n. m. |
| Relatívna výška | 1 143[1] m |
| Súradnice | 48°56′12″S 19°38′25″V / 48,93661°S 19,64017°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Čertovice cez Besnú |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Ďumbier | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Najvyšší vrch Nízkych Tatier; Najvyšší bod okresu Brezno a regiónu Horehronie | |
Ďumbier (2 045,9 m n. m.)[2] je najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou (1 922 m n. m.) a Štiavnicou (2 025 m n. m.). Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obcí Liptovský Ján a Horná Lehota.[5] Susednými vrchmi sú na západe Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), na severe Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), na východe Štiavnica (2 025 m n. m.) a juhu Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.).[3] Vrch je najvyšším bodom okresu Brezno a regiónu Horehronie.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve v masíve Ďumbiera rozdvojuje a pokým východne smerujúce rameno zakončuje mohutná Štiavnica, juhovýchodne smerujúce rameno vedie cez Besnú do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohoľskými Tatrami. Severným smerom vybieha rázsocha Ludárovej hole. Severné svahy odvodňuje Bystrá a Ludárov potok, smerujúce Štiavnicou do Váhu, z južnej časti prúdi voda Bystriankou do Hrona.[3]
Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške 1 727,9 m n. m. nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.
Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate generála M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.
Národná prírodná rezervácia Ďumbier
[upraviť | upraviť zdroj]Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade[6].
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, veľmi dobre možno pozorovať Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Prístup na Ďumbier je možný len po červeno značenom chodníku z rázcestia v Krúpovom sedle:
- po
červeno značenej Ceste hrdinov SNP po hlavnom hrebeni:
- zo západu od vrchu Chopok cez Ďumbierske sedlo
- z východu zo sedla Čertovica okolo Chaty generála M. R. Štefánika
- po
zelenej značke:
- z Demänovskej doliny-Lúčok cez Širokú dolinu
- z rekreačného strediska Tále a Trangoška okolo Chaty generála M. R. Štefánika
- po
žltej značke:
- z obce Mýto pod Ďumbierom okolo Chaty generála M. R. Štefánika
- z obce Vyšná Boca cez Besnú
- po
modro značenej trase z Liptovského Jána okolo Chaty generála M. R. Štefánika[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Chata generála Milana Rastislava Štefánika v sedle pod Ďumbierom
Chata generála Milana Rastislava Štefánika v sedle pod Ďumbierom
Vrchol Ďumbiera s veľkým slovenským dvojkrížom z dreva a s výhľadom na Chopok
Vrchol Ďumbiera a na ňom betónový pylón
Pohľad z vrcholu Ďumbiera smerom na Vysoké Tatry
Vrchol Ďumbiera
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ peaklist.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
- ↑ Turistická mapa 122 Nízke Tatry – Chopok 1 : 50 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2014. ISBN 978-80-8042-671-2.
- 1 2 3 4 Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Ďumbier. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ďumbier (vrch)
