Diviačia priepasť
Súradnice: 48° 35′ 14.22″ s.š., 20° 26′ 29.04″ v.d. Diviačia priepasť patrí medzi najhlbšie priepasti na Slovensku. Nachádza sa vo východnej časti Plešivskej planiny v Slovenskom krase, v katastrálnom území obce Plešivec. Je hlboká 123 metrov. Názov dostala po náleze 3000 rokov starej zasintrovanej kostry diviaka (Sus scrofa). Od roku 1986 je národnou prírodnou pamiatkou a je súčasťou NP Slovenský kras. Patrí medzi jaskyne Slovenského krasu, ktoré boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Je verejnosti neprístupná.
Bola vytvorená tektonickými poruchami vo vápencoch silického príkrovu. Je tvorená sústavu komínovitých a deviatich dómovitých priestorov. Má bohatú a rozmanitú sintrovú výzdobu a viditeľný vývojový sled. Patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie. Na dne priepasti na nachádzajú podzemné jazierka. Jaskyňa je významné zimovisko netopierov, preto sa v priepasti nachádzajú hrubé vrstvy guána. V roku 1966 bol v priepasti objavený troglobiontný šťúrik Neobísium (Blothrus) slovacum, ktorý je jediným jaskynným šťúrikom na území Západných Karpát.[1]
Referencie
- ↑ Neobisium slovacum - najsevernejší eutroglobiontný šťúrik Európy [online]. UNESCO. Dostupné online. (česky)
Zdroje
- Národná prírodná pamiatka Diviačia priepasť - Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR
- Diviačia priepasť - Správa slovenských jaskýň
- UNESCO - Jaskyne Slovenského Krasu
|
Tento článok týkajúci sa chráneného územia je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
| Kultúrne |
|  |
|---|---|---|
| Prírodné |
| |