Preskočiť na obsah

Ďumbier (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ďumbier
vrch
Pohľad z Krúpovej hole
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Liptovský Ján, Brezno, Horná Lehota
Časť Ďumbier
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodie Hron, Váh
Nadmorská výška 2 045,9 m n. m.
Relatívna výška 1 143[1] m
Súradnice 48°56′12″S 19°38′25″V / 48,93661°S 19,64017°V / 48.93661; 19.64017
Geologické zloženie žula
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Čertovice cez Besnú
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Ďumbier
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Najvyšší vrch Nízkych Tatier; Najvyšší bod okresu Brezno a regiónu Horehronie

Ďumbier (2 045,9 m n. m.)[2] je najvyšší vrch Nízkych Tatier. Nachádza sa v hlavnom hrebeni pohoria medzi Krúpovou hoľou (1 922 m n. m.) a Štiavnicou (2 025 m n. m.). Leží približne 15 km severne od Brezna, na území Národného parku Nízke Tatry.[3]

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a jej časti Ďumbier.[4] Vrch leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, na rozhraní okresov Liptovský Mikuláš a Brezno. Zasahuje na katastrálne územie mesta Brezno a obcí Liptovský Ján a Horná Lehota.[5] Susednými vrchmi sú na západe Krúpova hoľa (1 928 m n. m.), na severe Ludárova hoľa (1 731 m n. m.), na východe Štiavnica (2 025 m n. m.) a juhu Veľký Gápeľ (1 776 m n. m.).[3] Vrch je najvyšším bodom okresu Brezno a regiónu Horehronie.

Ďumbier sa na severe javí ako mohutný vysokohorský masív s 500 m vysokými stenami, piliermi a žliabkami do ľadovcových kotlov v koncoch Bystrej a Ludárovej doliny. Miernejšie južné svahy pokrýva pole žulových balvanov. Vrch je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý sa práve v masíve Ďumbiera rozdvojuje a pokým východne smerujúce rameno zakončuje mohutná Štiavnica, juhovýchodne smerujúce rameno vedie cez Besnú do sedla Čertovica a pokračuje Kráľovohoľskými Tatrami. Severným smerom vybieha rázsocha Ludárovej hole. Severné svahy odvodňuje Bystrá a Ludárov potok, smerujúce Štiavnicou do Váhu, z južnej časti prúdi voda Bystriankou do Hrona.[3]

Na vrchole je vybudovaný železobetónový pylón a stojí tu veľký slovenský dvojkríž z dreva. V sedle pod Ďumbierom sa v nadmorskej výške 1 727,9 m n. m. nachádza Chata generála Milana Rastislava Štefánika s celoročnou prevádzkou. V severných kotlinách sa vyskytujú kamzíky a svište.

Vo svahoch sa v minulosti intenzívne ťažila železná ruda, zlato a antimonit. Pozostatky tejto činnosti sú viditeľné takmer vo všetkých údoliach.

Počas 2. svetovej vojny prebehli na svahoch boje medzi slovenskými partizánmi a sťahujúcimi sa Nemcami. Na pamiatku týchto bojov a ťažkého prechodu Nízkych Tatier partizánmi v zime roku 1944 postavili pri neďalekej Chate generála M. R. Štefánika pomník padlým partizánom.

Národná prírodná rezervácia Ďumbier

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Ďumbier (národná prírodná rezervácia)

Bola vyhlásená v roku 1973 s rozlohou 2 043,76 ha. Rozprestiera sa na vrchole Ďumbiera v hlavnom hrebeni a na severnom svahu v záveroch dolín. Územie tvorí glaciálny reliéf na žulovom podklade[6].

Z vrcholu Ďumbiera je veľmi dobrý kruhový rozhľad na prakticky všetky pohoria stredného a severného Slovenska. Skalnatá vrcholová časť umožňuje výhľad na mnohé nízkotatranské vrchy, veľmi dobre možno pozorovať Tatry, Chočské vrchy, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy. Pri vhodných podmienkach je nezriedka pozorovateľná časť Oravských Beskýd s Pilskom a Babou horou, Oravská Magura, Krivánska Fatra, Vtáčnik, Sitno či Kékes v Maďarsku.[7]

Prístup na Ďumbier je možný len po červeno značenom chodníku z rázcestia v Krúpovom sedle:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. peaklist.org, [cit. 2024-04-08]. Dostupné online.
  2. Turistická mapa 122 Nízke Tatry – Chopok 1 : 50 000. 8. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2014. ISBN 978-80-8042-671-2.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.
  5. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  6. Ďumbier. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-14]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]