Tatranské elektrické železnice

Štrbské pleso – Poprad-Tatry, Starý Smokovec – Tatranská Lomnica
Elektrická jednotka 425.960 v stanici Štrbské Pleso
Základné informácie
Číslo trate	183, 184
Prevádzkovateľ	ŽSR
Dĺžka	35,060 km trať 183: 29,110 km trať 184: 5,950 km
Otvorenie	1908
Parametre trate
Rozchod	1 000 mm
Počet koľají	1
Napájacia sústava	1,5 kV, DC
Max. sklon	65 ‰
Max. rýchlosť	60 km/h
Priebeh trate
Legenda ozubnicová trať do Štrby 0,000 Štrbské Pleso Szentiványho Szentiványho 1,690 Popradské pleso Poprad Cesta II/537 Cesta II/537 6,816 Vyšné Hágy Vyšné Hágy Cesta II/537 9,344 Nová Polianka 10,733 Danielov Dom Cesta II/537 Cesta II/537 12,324 Tatranská Polianka Cesta III/018150 Tatranské Zruby 13,875 Tatranské Zruby Sibír 14,969 Sibír Nový Smokovec 15,459 Nový Smokovec Nový Smokovec Nový Smokovec lanová dráha na Hrebienok 16,022 Starý Smokovec Cesta II/534 0,998 Pekná Vyhliadka 1,636 Horný Smokovec Cesta III/534004 3,253 Tatranská Lesná 4,400 Stará Lesná Cesta III/3102 trať do Studeného Potoka 5,983 Tatranská Lomnica Dolný Smokovec 18,139 Dolný Smokovec 19,068 Pod lesom Dolný Smokovec 20,790 Nová Lesná 24,019 Veľký Slavkov Diaľnica D1 Fraňa Kráľa Vagonárska Velický Potok Richarda Bakessa Depo Poprad trať Žilina – Košice 29,011 Poprad-Tatry

Schéma železničnej siete vo Vysokých Tatrách

Tatranské elektrické železnice (skrátene TEŽ) tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso (trať ŽSR 183) a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica (trať ŽSR 184). Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ. Prevádzkovateľom dráhy sú Železnice Slovenskej republiky a prevádzkovateľom dopravy na dráhe sú Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. a Občianske združenie Veterán klub železníc Poprad.

Od roku 2000 jazdia na trati elektrické jednotky (EMU) radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.

Pre technickú zastaranosť a nepostačujúcu kapacitu vozidiel využívaných na ozubnicovej železnici Štrba – Štrbské Pleso, v októbri 2018 uzavrela Železničná spoločnosť Slovensko kontrakt so švajčiarskou firmou Stadler na dodávku 5 nových vozidiel s hybridným pohonom (ozubnicový aj adhézny pohon), ktorý umožní novým vozidlám jazdiť aj na tratiach TEŽ.

Prvé jednotky s označením radu 495.95 boli dodané do depa Poprad začiatkom roka 2021. Prevádzka s cestujúcimi by sa mala začať v druhej polovici tohto roku.

Okrem pravidelnej osobnej dopravy ktorú zabezpečuje Železničná spoločnosť Slovensko a.s. sa na trati objavujú pravidelne historické električky Kométa TEVD 22 a Trojča EMU 89.0009. Historické jazdy realizujú dobrovoľníci z Občianskeho združenia Veterán klub železníc Poprad.

Dejiny

Vznik tatranskej železnice

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 1904 až 1906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl 1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.

Rýchly rozvoj v poslednej etape života Uhorska

O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské Pleso – Liptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnosť prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.

Od Česko-Slovenska cez socializmus až k nezávislému Slovensku

Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú Železnice Slovenskej republiky.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0. Išlo o vlaky československej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3. Žiaľ, neosvedčili sa, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95).

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k Majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. Rekonštrukcia zahŕňala tiež vytvorenie výhybne Štôla na kilometri 26,3, slúžiacej hlavne na odstavovanie vlakov Tatranských elektrických železníc počas majstrovstiev. Jej využitie poslúžilo aj pre odstavenie pracovných vlakov a vykládku uhlia pre tatranské osady. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz boli vlaky EMU radu 420.95 z 60. rokov vymenené za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vozidlový park

Obrázok	Typ	Modifikácie a podtypy	Počet vozidiel
	Stadler GTW 2/6		5
	Stadler GTW 2/6	Stadler GTW 2/6	15
	EMU 89.0	EMU 89.0009 (420.959-9)	1
	Ganz	TEVD #22 TEVD #16 TEVD #12	1
Spolu			22

Vozidlový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:

• Prívesný vozeň Ganz #12
• Prívesný vozeň Ganz #16
• Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
• Motorový vozeň Ringhoffer #7
• Nákladný vozeň #35
• Motorový vozeň Tatra M 49.0
• Prívesný vozeň Tatra Calm/u
• Dve jednotky Tatra – ČKD EMU 89.0

Nové súpravy

Tender na nové súpravy bol vypísaný v júni 2018, v auguste 2018 bola podpísaná zmluva. Nové súpravy budú mať kapacitu len 90 miest oproti súčasným 124, budú však mať miesta pre invalidné vozíky, kočíky a bicykle. „Vozidlá sú vybavené WiFi systémom pre cestujúcich, klimatizované, majú moderný informačný systém a videosystém, ako aj zariadenie na počítanie cestujúcich. Vďaka nízkopodlažnému vyhotoveniu umožňujú pohodlný nástup a výstup cestujúcich,“ uviedol ich výrobca, švajčiarska firma Stadler. Súčasťou objednávky je aj rušeň na duálny elektrický a dieselový pohon, ktorý budem môcť byť diaľkovo ovládaný, čo je novinka na slovenských železniciach. 15. januára 2021 ZSSK priviezli prvú z týchto súprav, ktorá by mala premávať na zubačkovej trati Štrbské Pleso – Štrba a zároveň na trasách Poprad-Tatry – Starý Smokovec – Štrbské Pleso a Starý Smokovec – Tatranská Lomnica. Súprav bude 5 a nasadené by mali byť do konca roka 2021. Zakázka stála takmer 39 miliónov eur.

Galéria

• 
  Stanica Štrbské Pleso
• 
  Zastávka Tatranské Zruby
• 
  Stanica Starý Smokovec ešte v čase premávky starých elektrických jednotiek 420.95
• 
  Stanica Vyšné Hágy
• 
  EMU radu 425.9 v žst. Poprad-Tatry
• 
  EMU radu 425.9 v žst. Poprad-Tatry
• 
  EMU radu 425.9 v žst. Poprad-Tatry
• 
  Súprava na trati do Popradu
• 
  Bývalá výhybňa Štôla medzi zastávkou Popradské Pleso a Vyšnými Hágami (Apríl 2018)

Mapa siete

Mapa železničnej siete vo Vysokých Tatrách

Literatúra

• BOREK, Vladislav. Elektrické vozy řady EMU 49.0. 1. vyd. Praha : Corona, 2006. 167 s. ISBN 80-86116-35-2.
• BOREK, Vladislav. Elektrické jednotky EMU 89.0. 1. vyd. Praha : Corona, 2006. 245 s. ISBN 80-86116-36-0.
• OLEXA, Ladislav; STRIŠŠ, Jozef. Koľajová doprava vo Vysokých Tatrách : história a súčasnosť. 1. vyd. Košice : webex media, 2008. 93 s. ISBN 978-80-970040-5-7.
• ARGALÁCS, Mikuláš. Električka do tatranského nebíčka : deväťdesiatdeväť kapitoliek z histórie tatranskej električky. Poprad : Veterán klub železníc, 2012. 192 s. ISBN 978-80-971162-1-7.
• SZOJKA, Ladislav. Dejiny Tatranskej elektrickej železnice. Bratislava : HMH, 2013. 415 s. ISBN 978-80-969725-3-1.
• BOHUŠ, Ivan. História dopravy vo Vysokých Tatrách. 1. vyd. Tatranská Lomnica : Vydavateľstvo IB Vysoké Tatry, 2019. 151 s. ISBN 978-80-89575-17-6.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatranské elektrické železnice

Externé odkazy

• Tatranské električky a zubačky ako MHD Archivované 2019-01-13 na Wayback Machine – informácie o cestovnom a preprave na webe ZSSK
• Tatranské historické električky - www.tatranskaelektricka.sk
• Informácie na webe mesta Vysoké Tatry Archivované 2019-01-14 na Wayback Machine
• Tatranské Elektrické Železnice slovom i obrazom – séria reportáží na webe Zeleznicny.net (2008)
• Trať 183 Poprad-Tatry – Štrbské pleso a 184 Starý Smokovec – Tatranská Lomnica na portáli Vlaky.net