Francúzsko: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
YOlo
d Verzia používateľa 87.197.82.190 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Zajano
Riadok 56: Riadok 56:
}}
}}


'''Francúzsko''' ([[Francúzština|po francúzsky]] ''La France'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [fʀɑ̃s]), dlhý tvar '''Francúzska republika''' (po francúzsky ''République française'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [ʀepyblik fʀɑ̃sɛz]) je demokratický [[štát]], ktorého [[Metropolitné Francúzsko|metropolitná časť]] sa nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Súčasťou Francúzskej republiky sú tak isto zámorské [[departement]]y a zámorské územia v [[Karibské more|Karibiku]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] a [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]]. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone ([[šesťuholník]]), pre jeho geografický tvar.
Frasfjirghfbiuagdh ýfghaztuabhrinfguhsíržthjni

[[Francúzština|úzsky]] ''La France'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [fʀɑ̃s]), dlhý tvar '''LESZA''' (po francúzsky ''République française'', výslovnosť [[Medzinárodná fonetická abeceda|IPA]] [ʀepyblik fʀɑ̃sɛz]) je demokratický [[štát]], ktorého [[Metropolitné Francúzsko|metropolitná časť]] sa nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Súčasťou Francúzskej republiky sú tak isto zámorské [[departement]]y a zámorské územia v [[Karibské more|Karibiku]], [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], v [[Indický oceán|Indickom oceáne]] a [[Oceánia (ostrovy)|Oceánii]]. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone ([[šesťuholník]]), pre jeho geografický tvar.


Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie ([[NATO]]) a je jedným zo zakladajúcich členov [[Európska únia|Európskej únie]]. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. Je jedným z piatich stálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]] s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.
Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie ([[NATO]]) a je jedným zo zakladajúcich členov [[Európska únia|Európskej únie]]. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]]. Je jedným z piatich stálych členov [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Rady bezpečnosti OSN]] s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.
Riadok 65: Riadok 63:
[[Súbor:France cities.png|thumb|left|thumb|Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom 100 000]]
[[Súbor:France cities.png|thumb|left|thumb|Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom 100 000]]
[[Súbor:Satellite image of France in August 2002.jpg|thumb|right|Francúzsko zo satelitu]]
[[Súbor:Satellite image of France in August 2002.jpg|thumb|right|Francúzsko zo satelitu]]
Najväčšia časť územia Francúzska ([[metropolitné Francúzsko]]) sa nachádza v [[Západná Európa|západnej Európe]], kde hraničí na severovýchode s [[Belgicko]]m (dĺžka hraníc {{km|620|m}}) a [[Luxembursko]]m ({{km|73|m}}), na východe s [[Nemecko]]m ({{km|450|m}}) a [[Švajčiarsko]]m ({{km|572|m}}), na juhovýchode s [[Taliansko]]m ({{km|515|m}}) a na juhu so [[Španielsko]]m ({{km|650|m}}), [[Andorra|Andorrou]] ({{km|57|m}}) a [[Monako]]m ({{km|4.5|m}}). Francúzska republika sa skladá tiež z území v [[Severná Amerika|Severnej]] a [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] (kde má [[Francúzska Guyana]] {{km|580|m}} dlhú hranicu s [[Brazília|Brazíliou]] a {{km|520|m}} so [[Surinam]]om), v [[Indický oceán|Indickom]], a [[Tichý oceán|Tichom oceáne]], [[Karibské more|Karibiku]] (ostrov [[Saint-Martin (ostrov)|Saint-Martin]] je rozdelený na francúzsku a [[Holandsko|holandskú]] časť hranicou o dĺžke {{km|10.2|m}}) a v [[Antarktída|Antarktíde]]. (Suverenita deklarovaná v Antarktíde nebola uznaná väčšinou iných krajín – pozri [[Antarktický zmluvný systém]]).

Pevninová časť Francúzska zaberá plochu {{km2|543965|m}}. Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych [[Alpy|Alpách]] sa nachádza najvyšší bod [[Západná Európa|západnej Európy]] [[Mont Blanc]] ({{m|4810|m}}). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú [[Pyreneje]], [[Francúzske stredohorie]] (Massif Central), [[Švajčiarska Jura]], [[Vogézy (pohorie)|Vogézy]], [[Armorický masív]] a [[Ardeny (pohorie)|Ardeny]]. Najväčšími francúzskymi riekami sú [[Loira (rieka)|Loira]], [[Rhôna (rieka)|Rhôna]] (prameniaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]), [[Garonne]] (v [[Španielsko|Španielsku]]), [[Seina]] a časť toku [[Rýn]]a. Tieto sú rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.

Okrem hlavného mesta [[Paríž]]a (v ktorého okolí žije 12 miliónov ľudí) sú najväčšími mestami [[Lyon]], [[Marseille]], [[Lille]], [[Toulouse]], [[Bordeaux (mesto)|Bordeaux]], [[Nice]], [[Nantes (Francúzsko)|Nantes]], [[Strasbourg]] a [[Rennes]].

== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Francúzska}}
Francúzsko je rozdelené na 27 [[región (Francúzsko)|regiónov]]. Regióny sa delia na [[departement (Francúzsko)|departementy]].
{|
|-
| width="40%"|
'''[[Metropolitné Francúzsko]]'''
# [[Alsasko]]
# [[Akvitánsko]]
# [[Auvergne (región)|Auvergne]]
# [[Burgundsko (región)|Burgundsko]]
# [[Bretónsko (región)|Bretónsko]]
# [[Centre-Val de Loire]]
# [[Champagne-Ardenne]]
# [[Dolná Normandia]]
# [[Franche-Comté]]
# [[Horná Normandia]]
# [[Île-de-France (región)|Île-de-France]]
# [[Korzika]]
# [[Languedoc-Roussillon]]
# [[Limuzínsko (región)|Limuzínsko]]
# [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]
# [[Midi-Pyrénées]]
# [[Nord-Pas-de-Calais]]
# [[Pays-de-la-Loire]]
# [[Pikardia]]
# [[Poitou-Charentes]]
# [[Provence-Alpes-Côte d’Azur]]
# [[Rhône-Alpes]]
'''[[Zámorský región|Zámorské regióny]]'''
# [[Guadeloupe]]
# [[Martinik]]
# [[Francúzska Guyana]]
# [[Réunion]]
# [[Mayotte]]
| width="60%"|
{{Administratívne členenie Francúzska (mapa)}}
|}

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Francúzska}}
Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej [[Galia|Galie]] obývanej [[Kelti|Keltmi]] známymi ako Galovia. [[Galia]] bola podrobená [[Staroveký Rím|Rimanmi]] v [[1. storočie pred Kr.|1. storočí pred Kr.]] a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru. História [[kresťanstvo|kresťanstva]] na tomto území má korene v [[2. storočie|2]]. a [[3. storočie|3. storočí]]. Galské západné hranice boli v [[4. storočie|4. storočí]] obsadené [[Germáni|germánskymi kmeňmi]], prevažne [[Frankovia|Frankmi]], ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je odvodené z lénneho panstva okolo [[Paríž]]a, ktoré bolo pod správou [[Kapetovci|Kapetovcov]]. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia [[Franská ríša|Franskej ríše]] roku [[843]] na Východofranskú ríšu (''Francia orientalis'') na východe, Západofranskú ríšu (''Francia occidentalis'') na západe a Lotrinsko v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa stala ''Svätá ríša rímska'' (dnešné [[Nemecko]]). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.

Potomkovia [[Karol Veľký|Karla Veľkého]] vládli Francúzsku až do roku [[987]], kedy bol [[Hugo Kapet]] korunovaný za [[panovník|kráľa]]. Jeho nasledovníci, [[Kapetovci]], dynastia z [[Valoisovci|Valois]] a [[Bourbonovci]] postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. [[Monarchia]] dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV]]. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v [[Európa|Európe]] a tretím na svete po [[Čína|Číne]] a [[India|Indii]]. Zároveň však postupne upadalo do rekordnej zadĺženosti, ktorej hlavnými príčinami bolo plytvanie peniazmi v neúspešných vojnách (najmä [[vojna o španielske dedičstvo]]) a príliš drahých projektov kráľovskej rodiny ([[Versailles]]).

Zadlženosť bola jednou z príčin [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]], ktorá vypukla v roku [[1789]] a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou [[3. september|3.]] a [[14. september]] [[1791]], [[10. august]]a [[1792]] bola následne nastolená [[Prvá francúzska republika]], potvrdená [[Ústava|ústavou]] z roku I, [[24. jún]]a [[1793]]. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. [[22. august]]a [[1795]] bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil [[Direktoriát]] (Directoire). Následne v roku [[1799]] ovládol republiku [[Napoleon Bonaparte]], vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho [[konzulát]] a neskôr, [[18. máj]]a [[1804]], štátnym prevratom založil [[Prvé francúzske cisárstvo|prvé cisárstvo]] (''Premier Empire''), v ktorom bol korunovaný za [[cisár]]a. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Pruskom]], [[Rakúsko]]m a [[Rusko]]m, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého cisárstva, [[5. apríl]]a [[1814]], Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil [[Ľudovít XVIII.]] Po niekoľkých mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove [[Elba]], opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v [[Bitka pri Waterloo|bitke pri Waterloo]] [[18. jún]]a [[1815]] a monarchia bola znovu nastolená.

V [[júl]]i [[1830]] vypukla [[Júlová revolúcia (1830)|Júlová revolúcia]], čo je súhrn udalostí vo Francúzsku počas [[27. júl|27.]] – [[29. júl]]a [[1830]] a 30. a 31. júla 1830, ktoré skoncovalo s vládou [[Karol X. (Francúzsko)|Karola X]]. a otvorilo cestu [[Júlová monarchia|Júlovej monarchii]]. Stúpenci [[Konštitučná monarchia|konštitučnej monarchie]] (La Fayette, J. Lafitte, C. Périer) povolali [[Ľudovít Filip Orleánsky|Ľudovíta Filipa Orleánskeho]] na trón.<ref>''Júlová revolúcia 1830'' [online] [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/ FILIT]. [http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvj/julova_revolucia_1830.html Dostupné online.]</ref>

V roku [[1830]] dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr [[Druhá francúzska republika|druhej republike]] v roku [[1848]]. Existencia tejto republiky bola onedlho nato ukončená zvolením [[cisár]]ovho synovca [[Ľudovít Napoleon Bonaparte|Napoleona III.]] za prezidenta a vyhlásením druhého francúzskeho cisárstva. Napoleon III. bol zosadený, načo nasledovala prusko-francúzska vojna v roku [[1870]]. Po týchto udalostiach vznikla [[tretia francúzska republika|tretia republika]].

Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z [[Prvá svetová vojna|prvej]] aj [[Druhá svetová vojna|druhej]] svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na [[Kolónia|kolóniách]], ekonomickej pozícii, počte obyvateľov a pozícii dominantného národa. Po 2. svetovej vojne vznikla [[Štvrtá francúzska republika|štvrtá republika]]. V roku [[1958]] bola nastolená súčasná [[piata francúzska republika|piata republika]], na čele ktorej stál generál [[Charles de Gaulle]].

V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s [[Nemecko]]m a v spojení s ním vedie politickú a ekonomickú integráciu Európy vrátane zavedenia [[Euro|eura]] v januári [[1999]]. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie. Chcelo dosiahnuť vytvorenie jednotnejšej a schopnejšej európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí [[Európska ústava|Zmluvy o Európskej ústave]] však 55 % francúzskych občanov hlasovalo proti.

== Politický systém ==
[[Ústava]] francúzskej piatej republiky bola schválená [[28. september|28. septembra]] [[1958]]. Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k [[parlament]]u.

Podľa ústavy je francúzsky [[prezident]] volený priamo na obdobie 5 rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu [[štát]]u. Prezident vymenúva [[Predseda vlády|predsedu vlády]], predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára [[Medzinárodná zmluva|pakty]].

[[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)|Národné zhromaždenie]] (''Assemblée Nationale'') je hlavná časť [[zákonodarná moc|legislatívy]]. Jej členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných [[voľby|voľbách]]. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu, a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie [[vláda|vlády]]. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina [[Senát (komora parlamentu)|Senátu]] sa mení každé tri roky (od roku [[2007]]). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu [[Parlament]]u.

Francúzsko je zakladajúcim členom [[Európska únia|Európskej únie]] a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku.

Francúzsko je ďalej členom SPC (''Sekretariát pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community'') a COI (''Komisia Indického oceána, Indian Ocean Commission''). Francúzsko je takisto vedúcim členom Medzinárodnej organizácie Frankofónie (''La Francophonie, International Organisation of Francophonie''), ktorá združuje 51 po francúzsky hovoriacich štátov.

Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (''[[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]]'') a [[UNESCO]]. Ďalej tu sídli [[Medzinárodný úrad pre miery a váhy]] (sústava jednotiek [[SI]]) a [[Interpol]].

== Doprava ==
[[Súbor:Tgv2.jpg|thumb|[[TGV#Typy vlakov|TGV PSE]] v [[Lausanne]] ]]
=== Železničná doprava ===
[[železnice|Železničná]] sieť Francúzska, ktorá spája {{km|31840|m}} je najdrahšou železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť [[RFF]]. [[Vlak]]y osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť [[Société Nationale des Chemins de fer Français|SNCF]]. Medzi vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patria [[TGV#Typy vlakov|Thalys]], [[Eurostar]] a [[TGV]], ktoré pri komerčnom používaní na vysokorýchlostných tratiach dosahuje rýchlosť 270 – {{km|320|m}}/h. [[Eurostar]], spoločne s [[Eurotunnel Shuttle]] spája Francúzsko so Spojeným kráľovstvom cez [[Eurotunel]]. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susediacich štátov, okrem [[Andorra|Andorry]]. Vnútroštátne spojenie je tiež veľmi dobre rozvinuté a nachádza sa tu tiež viacero [[metro (podzemná železnica)|podzemných železníc]] a [[električka|električiek]], ktoré dopĺňajú autobusovú dopravu.

=== Cestná doprava ===
Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. [[Diaľnica|Diaľničná sieť]] meria približne 12 000 kilometrov. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či [[daň|dane]], ale za používanie [[diaľnica|diaľnic]] sa vyberá [[mýto|mýtne]], okrem blízkosti veľkých [[obec (Francúzsko)|obcí]]. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú [[Renault]] (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), [[Peugeot]] (20,1 %) a [[Citroën]] (13,5 %).<ref>''L'automobile magazine, hors-série 2003/2004''; strana 294</ref> Vyše 70 % nových predaných áut v roku 2004 bolo na [[motorová nafta|naftový pohon]], čo je oveľa viac než tých na pohon [[benzín]]u a [[Skvapalnený ropný plyn|LPG]]. Vo Francúzsku sa tiež nachádza najvyšší most na svete [[Millauský viadukt]] a viacero dôležitých mostov, ako napríklad [[Pont de Normandie]].

=== Letecká doprava ===
Nachádza sa tu približne 478 [[letisko|letísk]] a pristávacích plôch. Najväčším a najdôležitejším letiskom je [[letisko Charlesa de Gaulla]], ktoré sa nachádza blízko Paríža. Toto letisko je tiež centrom francúzskych národných aeroliniek – [[Air France]].

=== Vodná doprava ===
Vo Francúzsku sa nachádza 10 väčších [[prístav]]ov, najväčší sa nachádza v [[Marseille]].

== Referencie ==
<references />

== Pozri aj ==
* [[Zoznam panovníkov Francúzska]]
* [[Zoznam prezidentov Francúzska]]
* [http://www.vifarom.de Virtuelle Fachbibliothek Romanischer Kulturkreis - Vifarom]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Francúzsko|commonscat=France}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Francúzsko|Francúzsky}}
* [http://meteo.7.growiktionary.org/ Predpoveď počasia]

{{Administratívne členenie Francúzska}}
{{Krajiny G8}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}


[[Kategória:Francúzsko| ]]
[[Kategória:Francúzsko| ]]

Verzia z 07:55, 13. jún 2016

Francúzska republika
Vlajka Francúzska Štátny znak Francúzska
Vlajka Znak
Národné motto:
Liberté, Egalité, Fraternité (fr.)
(Sloboda, Rovnosť, Bratstvo)
Štátna hymna:
La Marseillaise
Miestny názov  
 • dlhý République française
 • krátky France
Hlavné mesto Paríž
48°52′ s.š. 2°20′ v.d.
Najväčšie mesto Paríž
Úradné jazyky francúzština


Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády 		poloprezidentská republika
François Hollande
Manuel Valls
Vznik 843
Susedia Belgicko, Luxembursko, Nemecko, Švajčiarsko, Taliansko, Monako, Andorra, Španielsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
668 763 (bez teritórií, iba európska časť) km² (47.)  
1 400 km² (0,25 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2014)
 • sčítanie (2005)
 • hustota (2014) 		 
65 820 916 (22.)
60 656 178
98/km² (89.)
Mena euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		(UTC+1)
(UTC+2)
Medzinárodný kód FRA / FR
Medzinárodná poznávacia značka F
Internetová doména .fr
Smerové telefónne číslo +33
Gramotnosť: 99%

Súradnice: 47°S 2°V / 47°S 2°V / 47; 2

Francúzsko (po francúzsky La France, výslovnosť IPA [fʀɑ̃s]), dlhý tvar Francúzska republika (po francúzsky République française, výslovnosť IPA [ʀepyblik fʀɑ̃sɛz]) je demokratický štát, ktorého metropolitná časť sa nachádza v západnej Európe. Súčasťou Francúzskej republiky sú tak isto zámorské departementy a zámorské územia v Karibiku, Severnej a Južnej Amerike, v Indickom oceáne a Oceánii. Francúzi často prezývajú metropolitné Francúzsko l'Hexagone (šesťuholník), pre jeho geografický tvar.

Je členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) a je jedným zo zakladajúcich členov Európskej únie. Ďalej je Francúzsko jedným zo zakladajúcich členov Organizácie Spojených národov. Je jedným z piatich stálych členov Rady bezpečnosti OSN s právom veta a takisto jednou z ôsmich uznaných jadrových mocností.

Geografia

Osídlenie s počtom obyvateľov presahujúcom 100 000
Francúzsko zo satelitu

Najväčšia časť územia Francúzska (metropolitné Francúzsko) sa nachádza v západnej Európe, kde hraničí na severovýchode s Belgickom (dĺžka hraníc 620 km) a Luxemburskom (73 km), na východe s Nemeckom (450 km) a Švajčiarskom (572 km), na juhovýchode s Talianskom (515 km) a na juhu so Španielskom (650 km), Andorrou (57 km) a Monakom (4,5 km). Francúzska republika sa skladá tiež z území v Severnej a Južnej Amerike (kde má Francúzska Guyana 580 km dlhú hranicu s Brazíliou a 520 km so Surinamom), v Indickom, a Tichom oceáne, Karibiku (ostrov Saint-Martin je rozdelený na francúzsku a holandskú časť hranicou o dĺžke 10,2 km) a v Antarktíde. (Suverenita deklarovaná v Antarktíde nebola uznaná väčšinou iných krajín – pozri Antarktický zmluvný systém).

Pevninová časť Francúzska zaberá plochu 543 965 km². Na severe a západe je krajina rovinatá s miernym vlnením, na zvyšku územia prevažne pahorkatá a hornatá. Vo francúzskych Alpách sa nachádza najvyšší bod západnej Európy Mont Blanc (4 810 m). Ďalšie hornaté kraje zeme zahŕňajú Pyreneje, Francúzske stredohorie (Massif Central), Švajčiarska Jura, Vogézy, Armorický masív a Ardeny. Najväčšími francúzskymi riekami sú Loira, Rhôna (prameniaca vo Švajčiarsku), Garonne (v Španielsku), Seina a časť toku Rýna. Tieto sú rozdelené do úmorí Atlantického oceána a Stredozemného mora.

Okrem hlavného mesta Paríža (v ktorého okolí žije 12 miliónov ľudí) sú najväčšími mestami Lyon, Marseille, Lille, Toulouse, Bordeaux, Nice, Nantes, Strasbourg a Rennes.

Administratívne členenie

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Francúzska

Francúzsko je rozdelené na 27 regiónov. Regióny sa delia na departementy.

Metropolitné Francúzsko

  1. Alsasko
  2. Akvitánsko
  3. Auvergne
  4. Burgundsko
  5. Bretónsko
  6. Centre-Val de Loire
  7. Champagne-Ardenne
  8. Dolná Normandia
  9. Franche-Comté
  10. Horná Normandia
  11. Île-de-France
  12. Korzika
  13. Languedoc-Roussillon
  14. Limuzínsko
  15. Lotrinsko
  16. Midi-Pyrénées
  17. Nord-Pas-de-Calais
  18. Pays-de-la-Loire
  19. Pikardia
  20. Poitou-Charentes
  21. Provence-Alpes-Côte d’Azur
  22. Rhône-Alpes

Zámorské regióny

  1. Guadeloupe
  2. Martinik
  3. Francúzska Guyana
  4. Réunion
  5. Mayotte

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Francúzska

Hranice súčasného Francúzska zhruba zodpovedajú tým z čias starovekej Galie obývanej Keltmi známymi ako Galovia. Galia bola podrobená Rimanmi v 1. storočí pred Kr. a Galovia nakoniec prevzali rímsky jazyk aj kultúru. História kresťanstva na tomto území má korene v 2. a 3. storočí. Galské západné hranice boli v 4. storočí obsadené germánskymi kmeňmi, prevažne Frankmi, ktorí dali krajine jej dnešný názov. Moderné meno „Francúzsko“ je odvodené z lénneho panstva okolo Paríža, ktoré bolo pod správou Kapetovcov. Existencia Francúzska ako samostatného štátu sa datuje od rozdelenia Franskej ríše roku 843 na Východofranskú ríšu (Francia orientalis) na východe, Západofranskú ríšu (Francia occidentalis) na západe a Lotrinsko v strede. Z Východnej Franskej Ríše sa stala Svätá ríša rímska (dnešné Nemecko). A zo západnej časti vzniklo Francúzsko.

Potomkovia Karla Veľkého vládli Francúzsku až do roku 987, kedy bol Hugo Kapet korunovaný za kráľa. Jeho nasledovníci, Kapetovci, dynastia z Valois a Bourbonovci postupne pomocou sériou vojen a rodovému dedičstvu zjednotili územia pod centrálnu panovníkovu moc. Monarchia dosiahla svoju najväčšiu moc za vlády Ľudovíta XIV. V tom čase malo Francúzsko obrovský vplyv na európsku politiku, ekonómiu a kultúru. Bolo najľudnatejším štátom v Európe a tretím na svete po Číne a Indii. Zároveň však postupne upadalo do rekordnej zadĺženosti, ktorej hlavnými príčinami bolo plytvanie peniazmi v neúspešných vojnách (najmä vojna o španielske dedičstvo) a príliš drahých projektov kráľovskej rodiny (Versailles).

Zadlženosť bola jednou z príčin Francúzskej revolúcie, ktorá vypukla v roku 1789 a viedla k náhrade absolutistickej monarchie monarchiou konštitučnou a parlamentárnou 3. a 14. september 1791, 10. augusta 1792 bola následne nastolená Prvá francúzska republika, potvrdená ústavou z roku I, 24. júna 1793. Vláda však v skutočnosti zostala v rukách revolučného kabinetu. 22. augusta 1795 bola vyhlásená ústava roku III, vlády sa chopil Direktoriát (Directoire). Následne v roku 1799 ovládol republiku Napoleon Bonaparte, vydal ústavu z roku VIII zavádzajúcu jeho konzulát a neskôr, 18. mája 1804, štátnym prevratom založil prvé cisárstvo (Premier Empire), v ktorom bol korunovaný za cisára. Napoleon nakrátko ovládol väčšinu Európy, bojoval so Spojeným kráľovstvom, Pruskom, Rakúskom a Ruskom, zakladal nové kráľovstvá a na ich čelo dosadzoval členov svojej rodiny. Na konci prvého cisárstva, 5. apríla 1814, Napoleon prehral, bol nútený abdikovať a trónu sa chopil Ľudovít XVIII. Po niekoľkých mesiacoch sa Napoleon vrátil z vyhnanstvá na ostrove Elba, opäť sa dostal k moci, bol však definitívne porazený v bitke pri Waterloo 18. júna 1815 a monarchia bola znovu nastolená.

V júli 1830 vypukla Júlová revolúcia, čo je súhrn udalostí vo Francúzsku počas 27. – 29. júla 1830 a 30. a 31. júla 1830, ktoré skoncovalo s vládou Karola X. a otvorilo cestu Júlovej monarchii. Stúpenci konštitučnej monarchie (La Fayette, J. Lafitte, C. Périer) povolali Ľudovíta Filipa Orleánskeho na trón.[1]

V roku 1830 dala revolúcia vzniknúť konštitučnej monarchii a neskôr druhej republike v roku 1848. Existencia tejto republiky bola onedlho nato ukončená zvolením cisárovho synovca Napoleona III. za prezidenta a vyhlásením druhého francúzskeho cisárstva. Napoleon III. bol zosadený, načo nasledovala prusko-francúzska vojna v roku 1870. Po týchto udalostiach vznikla tretia republika.

Hoci vyšlo Francúzsko víťazne z prvej aj druhej svetovej vojny, utrpelo ďalekosiahle straty na kolóniách, ekonomickej pozícii, počte obyvateľov a pozícii dominantného národa. Po 2. svetovej vojne vznikla štvrtá republika. V roku 1958 bola nastolená súčasná piata republika, na čele ktorej stál generál Charles de Gaulle.

V posledných desaťročiach sa Francúzsko zmierilo s Nemeckom a v spojení s ním vedie politickú a ekonomickú integráciu Európy vrátane zavedenia eura v januári 1999. Francúzsko bolo na čele štátov podporujúcich urýchlené rozšírenie menovej únie. Chcelo dosiahnuť vytvorenie jednotnejšej a schopnejšej európskej politiky, obrany a bezpečnostného aparátu. V referende o prijatí Zmluvy o Európskej ústave však 55 % francúzskych občanov hlasovalo proti.

Politický systém

Ústava francúzskej piatej republiky bola schválená 28. septembra 1958. Výrazne posilnila autoritu výkonného výboru vo vzťahu k parlamentu.

Podľa ústavy je francúzsky prezident volený priamo na obdobie 5 rokov (pôvodne sedem rokov). Prezidentská rada zabezpečuje regulárne fungovanie moci ľudu a kontinuitu štátu. Prezident vymenúva predsedu vlády, predsedá kabinetu, velí ozbrojeným silám a uzatvára pakty.

Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) je hlavná časť legislatívy. Jej členovia sú volení priamo na päťročné obdobie a všetky kreslá sú volené v jediných voľbách. Národné zhromaždenie má právo rozpustiť vládu, a tým teda väčšinová voľba Zhromaždenia určuje rozhodovanie vlády. Senátorov vyberá volebná akadémia na obdobie deviatich rokov a jedna tretina Senátu sa mení každé tri roky (od roku 2007). Legislatíva Senátu je obmedzená; ak sa tieto dve komory nezhodujú v nejakom bode (s výnimkou ústavných práv), Národné zhromaždenie má posledné slovo. Vláda má silný vplyv na utváranie programu Parlamentu.

Francúzsko je zakladajúcim členom Európskej únie a to veľkou mierou definuje francúzsku zahraničnú politiku.

Francúzsko je ďalej členom SPC (Sekretariát pacifickej komunity, Secretariat of the Pacific Community) a COI (Komisia Indického oceána, Indian Ocean Commission). Francúzsko je takisto vedúcim členom Medzinárodnej organizácie Frankofónie (La Francophonie, International Organisation of Francophonie), ktorá združuje 51 po francúzsky hovoriacich štátov.

Vo Francúzsku sídli Organizácia pre ekonomickú spolupráci a rozvoj (OECD) a UNESCO. Ďalej tu sídli Medzinárodný úrad pre miery a váhy (sústava jednotiek SI) a Interpol.

Doprava

TGV PSE v Lausanne

Železničná doprava

Železničná sieť Francúzska, ktorá spája 31 840 km je najdrahšou železničnou sieťou v západnej Európe a spravuje ju spoločnosť RFF. Vlaky osobnej dopravy prevádzkuje spoločnosť SNCF. Medzi vysokorýchlostné vlakové spojenie vo Francúzsku patria Thalys, Eurostar a TGV, ktoré pri komerčnom používaní na vysokorýchlostných tratiach dosahuje rýchlosť 270 – 320 km/h. Eurostar, spoločne s Eurotunnel Shuttle spája Francúzsko so Spojeným kráľovstvom cez Eurotunel. Francúzsko má železničné spojenie do všetkých susediacich štátov, okrem Andorry. Vnútroštátne spojenie je tiež veľmi dobre rozvinuté a nachádza sa tu tiež viacero podzemných železníc a električiek, ktoré dopĺňajú autobusovú dopravu.

Cestná doprava

Vo Francúzsku sa nachádza približne 893 300 kilometrov funkčných vozoviek. Diaľničná sieť meria približne 12 000 kilometrov. Nie sú tu pravidelné registračné poplatky, či dane, ale za používanie diaľnic sa vyberá mýtne, okrem blízkosti veľkých obcí. Na novom trhu s automobilmi prevládajú národné značky, akými sú Renault (27 % zo všetkých áut predaných v roku 2003), Peugeot (20,1 %) a Citroën (13,5 %).[2] Vyše 70 % nových predaných áut v roku 2004 bolo na naftový pohon, čo je oveľa viac než tých na pohon benzínu a LPG. Vo Francúzsku sa tiež nachádza najvyšší most na svete Millauský viadukt a viacero dôležitých mostov, ako napríklad Pont de Normandie.

Letecká doprava

Nachádza sa tu približne 478 letísk a pristávacích plôch. Najväčším a najdôležitejším letiskom je letisko Charlesa de Gaulla, ktoré sa nachádza blízko Paríža. Toto letisko je tiež centrom francúzskych národných aeroliniek – Air France.

Vodná doprava

Vo Francúzsku sa nachádza 10 väčších prístavov, najväčší sa nachádza v Marseille.

Referencie

  1. ↑ Júlová revolúcia 1830 [online] FILIT. Dostupné online.
  2. ↑ L'automobile magazine, hors-série 2003/2004; strana 294

Pozri aj

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Francúzsko
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Francúzsko

Externé odkazy

Portal Francúzsky portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Francúzsko&oldid=6313026“