Preskočiť na obsah

Maďari na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maďari na Slovensku
Populácia
456 154 (2021)
Krajina s významnou populáciou
južné Slovensko
Jazyk(y)

maďarčina 96,8 %, slovenčina 2,2%

Náboženstvo

Rímsky katolicizmus 69,2 %, Kalvinizmus 15,3 %, Ateizmus 8,1 %, Grécky katolicizmus 1,6 %, Luteranizmus 1,3 % a iné

Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 2021. Údaje zahŕňajú súčet obyvateľov maďarskej národnosti a obyvateľov, ktorí si uviedli kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti.

Maďari sú najväčšia národnostná menšina na Slovensku. Pri Sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 sa k maďarskej národnosti prihlásilo 456 154[1] obyvateľov - z toho iba maďarskú národnosť uviedlo 422 065 osôb[1] (7,75% obyvateľstva) a 34 089[1] uviedlo kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti. Maďarčina je materinský jazyk pre 462 175 osôb[2] (8,48% obyvateľstva).

Maďari bývajú primárne v južnej časti krajiny, pozdĺž hraníc s Maďarskom a tvoria väčšinu v okresoch Komárno a Dunajská Streda.

Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 2011.
Podiel obyvateľov maďarskej národnosti v obciach Slovenska, podľa sčítania z roku 1930.
Podiel maďarského obyvateľstva v obciach Slovenska, podľa sčítania v roku 1880.

Vývoj počtu Maďarov na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok sčítania Počet[3] % Zmena počtu Zmena v %
1880 546 458 22,2 - -
1890 633 422 24,6 +97 964 +17,9
1900 749 556 26,9 +116 134 +18,3
1910 884 309 30,2 +134 753 +18,0
1921 637 183 21,3 -247 126 -27,9
1930 592 337 17,6 -44 846 -7,0
1950 354 532 10,3 -237 805 -40,1
1961 518 776 12,4 +164 244 +46,3
1970 554 000 12,2 +35 224 +6,8
1980 559 490 11,2 +5 490 +1,0
1991 567 296 10,76 +7 806 +1,4
2001 520 528 9,68 -46 768 -8,98
2011 458 467 8,49 -62 061 -11,92
2021 422 065 [1] 7,75 -36 402 -7,94
  • Údaje z rokov 1880 – 1910 neuvádzajú počet osôb s maďarskou národnosťou, ale počet osôb, ktoré považujú maďarčinu za svoj materinský jazyk / vo veľa prípadoch, však išlo o jazyk najčastejšie používaný na verejnosti či úradoch (tzv. rokovací jazyk). Sčítanie z roku 1910 je považované za silno zmanipulované a poznačené vtedajšou maďarizačnou politikou.[4][5] Extrémne znížený počet Maďarov pri sčítaní v roku 1950, bol zas výsledkom dočasnej reslovakizácie maďarského obyvateľstva, ktorá sa snažila vyhnúť represiám Benešových dekrétov.

Vývoj počtu Maďarov podľa krajov

[upraviť | upraviť zdroj]
kraj sčítanie

2021[6]

podiel

2021

sčítanie

2011

podiel

2011

sčítanie

2001

podiel

2001

sčítanie

1991

podiel

1991

Bratislavský 20 657 2,87 % 23 888 3,97 % 27 434 4,58 % 32 938 5,43 %
Trnavský 115 831 20,46 % 120 784 21,77 % 130 740 23,73 % 134 205 24,76 %
Nitriansky 151 213 22,31 % 169 460 24,56 % 196 609 27,56 % 216 414 30,19 %
Trenčiansky 841 0,15 % 797 0,13 % 1 058 0,17 % 1 268 0,21 %
Banskobystrický 65 865 10,53 % 67 596 10,23 % 77 795 11,75 % 85 427 12,96 %
Žilinský 639 0,09 % 553 0,08 % 660 0,10 % 717 0,11 %
Košický 66 210 8,46 % 74 743 9,44 % 85 415 11,15 % 95 524 12,89 %
Prešovský 809 0,10 % 646 0,08 % 817 0,10 % 803 0,11 %
Spolu 422 065 7,75 % 458 467 8,49 % 520 528 9,68 % 567 296 10,76 %

Obce/mestá s najvyšším počtom Maďarov

[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021[7]

*uvedený je súčet obyvateľov, ktorí uviedli maďarskú národnosť a kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti.

obec počet Maďarov v %
Komárno 17 696 53,68%
Dunajská Streda 17 156 74,45%
Nové Zámky 8 101 21,44%
Kolárovo 7 839 74,15%
Veľký Meder 6 845 81,04%
Rimavská Sobota 6 832 30,99%
Šamorín 6 752 49,55%
Štúrovo 6 299 64,43%
Fiľakovo 6 256 62,88%
Kráľovský Chlmec 5 401 72,12%
Veľké Kapušany 4 662 52,98%
Gabčíkovo 4 217 80,60%
Galanta 4 172 27,72%
Šahy 4 162 57,27%
Tornaľa 4 067 58,34%
Trstice 3 308 85,61%
Rožňava 3 298 18,77%
Bratislava-Petržalka 3 233 2,84%
Okoč 3 170 85,58%
Hurbanovo 3 038 40,69%

Obce/mestá s najvyšším percentuálnym zastúpením Maďarov

[upraviť | upraviť zdroj]

Údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2021[7]

*uvedený je súčet obyvateľov, ktorí uviedli maďarskú národnosť a kombináciu maďarskej a ďalšej národnosti.

obec počet Maďarov v %
Jestice 140 95,24%
Vieska nad Blhom 165 93,75%
Žíp 259 92,17%
Silická Jablonica 167 91,76%
Petrovce (okr. Rimavská Sobota) 190 91,35%
Brestovec (okr. Komárno) 442 91,13%
Ohrady 1 233 90,73%
Ňárad 572 90,65%
Rašice 106 90,60%
Malý Horeš 988 90,56%
Baloň 645 89,58%
Čiližská Radvaň 1 051 89,45%
Ptrukša 411 89,15%
Gemerské Dechtáre 363 88,32%
Pavlová 188 88,26%
Tachty 482 87,96%
Moča 994 87,81%
Chanava 620 87,45%
Vlkyňa 340 87,40%
Stará Bašta 269 87,34%

Náboženské zloženie Maďarov

[upraviť | upraviť zdroj]
Majoritné náboženské vyznanie obcí s maďarskou národnostnou väčšinou (2001).
     Rímskokatolícka cirkev
     Reformovaná kresťanská cirkev
     Evanjelická cirkev aug.vyznania
     Gréckokatolícka cirkev
     obec bez maďarskej väčšiny
Náboženské vyznanie/Cirkev Počet (2011)[8] % (2011) Počet (2001)[8] % (2001) Počet (1991)[8] % (1991)
Rímskokatolícka cirkev 317 096 69.2 378 700 72.8 368 416 64.9
Gréckokatolícka cirkev 7 206 1.6 8 086 1.6 6 764 1.2
Evanjelická cirkev augsburského vyznania 6 097 1.3 7 963 1.5 12 310 2.2
Reformovaná kresťanská cirkev 70 221 15.3 80 582 15.5 64 533 11.4
Pravoslávna cirkev 166 0.0 86 0.0 135 0.0
Ústredný zväz židovských náboženských obcí 157 0.0 240 0.0 122 0.0
Ostatné 5 930 1.3 5 712 1.1 4 575 0.8
Nezistené a bez vyznania 51 594 11.3 39 159 7.5 110 441 19.7
Spolu 458 467 100.0 520 528 100.0 567 296 100.0

Zastúpenie príslušníkov Rímskokatolíckej cirkvi (69,2 % Maďarov / priemer Slovenska = 62,0 %) a Reformovanej kresťanskej cirkvi (15,3 % Maďarov / priemer Slovenska = 1,8 %) je medzi obyvateľmi maďarskej národnosti nad celoslovenským priemerom, zatiaľ čo zastúpenie obyvateľov bez vyznania (8,1% Maďarov / priemer Slovenska = 13,4 %) bolo pod celoslovenským priemerom a poukazovalo tak na vyššiu religióznosť maďarského obyvateľstva oproti ostatným národnostiam. Vyššiu religiozitu vykazovali už iba príslušníci rusínskej národnosti. Nad celoslovenským priemerom majú svoje zastúpenie medzi obyvateľmi maďarskej národnosti aj Svedkovia Jehovovi (2 637 Maďarov - 0,58 % / priemer Slovenska = 0,32 %), príslušníci Kresťanských zborov (723 Maďarov - 0,16% / priemer Slovenska = 0,14 %) a Starokatolíckej cirkvi (165 Maďarov - 0,04 % / priemer Slovenska = 0,03 %).[8]

Jazykové zloženie Maďarov na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok 2011[8]
Materinský jazyk Počet Maďarov v %
slovenský 9879 2,15
maďarský 443632 96,76
rómsky 1465 0,32
rusínsky 3 0,00
ukrajinský 12 0,00
český 186 0,04
nemecký 75 0,02
poľský 11 0,00
chorvátsky 9 0,00
srbský 7 0,00
posunková reč 23 0,01
ostatné 49 0,01
nezistený 3116 0,68
spolu 458467 100,00

Maďarský materinský jazyk

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok 2011[8]
Národnosť Maďarský materinský jazyk v %
slovenská 51505 10,12
maďarská 443632 87,21
rómska 10504 2,06
rusínska 15 0,00
ukrajinská 48 0,01
česká 274 0,05
nemecká 97 0,02
poľská 19 0,00
chorvátska 10 0,00
srbská 7 0,00
ostatné 216 0,04
nezistené 2387 0,47
spolu 508714 100,00

Maďarské etnografické skupiny na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Spomedzi Maďarov žijúcich na Slovensku možno vydeliť niekoľko etnografických skupín:

Palóci

[upraviť | upraviť zdroj]
Palócky kroj.

Maďarské obyvateľstvo Gemerskej a Novohradskej župy, po maďarsky nazývaných Palócok. Pomenovanie má posmešný charakter. Jedná sa o potomkov Kumánov, ktorí sa na tomto území usídlili v 13. storočí. Delia sa na východných a západných Palócov, podľa konfesionálneho zloženia (katolíci, kalvíni, luteráni) a podľa bývalého spoločenského postavenia (poddaní a zemania)[9].

Barkovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarsky nazývaní Barkók. Jedná sa o podskupinu Palócov. Väčšina žije v Maďarsku v kraji Barkság, na Slovensku sa jedná o maďarské obyvateľstvo obcí na rieke Gortva. Pomenovanie je hanblivé a vzniklo podľa mena, pôvodom talianskeho veliteľa 40. uhorského husárskeho pluku Vinceho Barca, ktorí na konci 20. rokov 18. storočia táboril v južnom Gemeri a severnom Boršode. Na území Slovenska sa jedná o obce - Gemerský Jablonec, Petrovce, Dubno, Jestice, Hostice, Gemerské Dechtáre a Hajnáčka[9].

Podmedvešanci

[upraviť | upraviť zdroj]

Po maďarsky Medvesaljaiak, sú palócki obyvatelia piatich obcí Cerovej vrchoviny (maď. Medves). Vyznávajú katolicizmus. Do polovice 20. storočia boli uzavretí a endogamní. Ide o obce - Večelkov, Studená, Tachty, Stará Bašta a Nová Bašta[9].

Handrbulci

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomaďarčené nemecké obyvateľstvo Trhyne (dnes súčasť obce Sikenica), ktoré prišlo do obce v roku 1816 z Handlovej. Odlišujú sa katolíckym náboženstvom a nemeckými priezviskami.[9]

Podzoborania

[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvatelia najsevernejšieho kompaktného maďarského osídlenia na Slovensku - Podzoboria (maď. Zoborvidék), nachádzajúceho sa severne a severovýchodne od Nitry. Pomenovanie (maď. Zoborljiak) dostali podľa zoborskej časti pohoria Tribeč. Ide o obce Bádice (4,66 % obyvateľov - pri sčítaní v roku 2011 udalo maďarskú národnosť / 15,22 % udalo maďarský materinský jazyk) Dolné Obdokovce (58,84 % / 62,21 %), Štitáre (27,02 % / 29,42 %), Nitrianske Hrnčiarovce (21,55 % / 22,23 % ), Hosťová (67,04 % / 69,53 %), Jelenec (26,66 % / 29,91 %), Jelšovce (4,85 % / 10,30 %), Kolíňany (49,68 % / 52,04 %), Ladice (31,85% / 34,28 %), Mechenice (3,25 % / 8,72 %), Pohranice (46,93 % / 51,02 %), Výčapy-Opatovce (2,74 % / 7,84 %) a Žirany (46,94 % / 52,10 %). Voči okolitému slovenskému obyvateľstvu sú endogamní.[9]

Obyvatelia "Matúšovej zeme"

[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské obyvateľstvo (maď. Mátyusföldiek) žijúce severne od Žitného ostrova až po Zobor. Meno majú podľa Matúša Čáka. Ich súčasťou sú obyvatelia tzv. Medzivodia (maď. Vizköz), územia medzi Malým Dunajom a Dudváhom.

Obyvatelia "Šiestich dedín krátkych sukní"

[upraviť | upraviť zdroj]
Kroj s krátkou sukňou z obce Bíňa.

Maďarské obyvateľstvo obcí Bíňa, Bruty, Kamenín, Kamenný Most, Sikenička a Pavlová, ležiacich na dolnom toku Hrona, po maďarsky nazývané "Kurtaszoknýás hatfalu".

Žitnoostrovčania

[upraviť | upraviť zdroj]
Územie Žitného ostrova na mape Slovenska.

Maďarské obyvateľstvo Žitného ostrova (maď. Csallóköziek) najväčšieho riečneho ostrova v Európe, ležiaceho medzi Malým Dunajom a Dunajom. Zaberá juhovýchodnú časť okresu Bratislava II (Podunajské Biskupice, Vrakuňa), južnú časť okresu Senec (Malinovo, Tomášov, Dunajská Lužná, Hamuliakovo, Kalinkovo, Vlky, Most pri Bratislave a Rovinka), prevažnú časť okresu Dunajská Streda a Komárno. Posmešne je obyvateľstvo nazývané aj Golyvások a Kukkók. Názov etnografickej skupiny vznikol podľa maďarského pomenovania rieky Malý Dunaj - Csalló.[9]

Slávni Maďari

[upraviť | upraviť zdroj]

Slávni Uhri z územia dnešného Slovenska – pred rokom 1918

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné slovenské osobnosti maďarskej národnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Športovci:

Herci:

Speváci:

Politika

[upraviť | upraviť zdroj]

Maďarské politické strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Zaniknuté strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Politici

[upraviť | upraviť zdroj]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  2. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  3. ↑ www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  4. ↑ http://books.google.sk/books?id=jrC1HFgjJxsC&pg=PA272&dq=census+1910+hungary+manipulated&hl=en&ei=h_FdTu2XKcKo8QPkusmbAw&sa=X&oi=book_result&ct=result&sqi=2&redir_esc=y#v=onepage&q=census%201910%20hungary%20manipulated&f=false
  5. ↑ http://sk.wikisource.org/wiki/Materiál_slovenských_expertov_na_komárňanských_rokovaniach_v_okt._1938_o_nespoľahlivosti_uhorskej_národnostnej_štatistiky_z_roku_1910
  6. ↑ SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  7. ↑ a b SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky [online]. www.scitanie.sk, [cit. 2022-01-23]. Dostupné online.
  8. ↑ a b c d e f www.statistics.sk Štatistický úrad Slovenskej republiky
  9. ↑ a b c d e f MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 325.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Maďari_na_Slovensku&oldid=7919389“